Foto archív

Keď sa Japonec víta s Japoncom, obyčajne sa jeden druhému mierne pokloní. Iba ak sa tí dvaja veľmi dobre poznajú, podajú si aj ruky. Keď však máme rande s dievčaťom, musel by to byť veľmi výnimočný deň, aby sme ju pobozkali na verejnosti, čo i len na líce. Preto toho veľa o bozkávaní nevieme.

Možno som na tom trochu lepšie než niektorí moji krajania, žil som pár rokov v Austrálii, no napriek tomu som pri stretnutí s dámou stále v rozpakoch. Viem, že ak ju pozvem na kávu a tridsať minút konverzujeme, pri lúčení ju asi nebudem bozkávať. Ale ak s priateľmi strávime dlhý príjemný večer a potom sa rozchádzame, musím sa rozhodnúť – pobozkať či nepobozkať? Ale na ktoré líce? Na pravé, na ľavé, na jedno alebo na obe? Kedy je to vôbec vhodné? Má bozkávanie pravidlá? Alebo sa bozkávate vždy a všade bez zábran?

Už som si na európske bozkávanie pri privítaní aj rozlúčke blízkych zvykol. Pochopil som, že to asi patrí k tunajšej kultúre. Spočiatku som bol však šokovaný, keď moje dievča kamaráti objali a vybozkávali na obe líca rovno predo mnou. Dnes už mám dokonca aj ja niekedy pocit, že chcem pri rozlúčke niektorú kamarátku pobozkať. Priznám sa, zatiaľ som sa neodhodlal. Vždy len mávnem rukou na pozdrav. Všimol som si, že niektorí sa partnera ani len nedotknú, len tak vo vzduchu naznačia bozk na obe líca. Nerozumiem tomu. Zišla by sa mi príručka o spoločenskom bozkávaní. MASAHIKO

(Autor je japonský novinár, ktorý žije momentálne na Slovensku.)