Elektrické osvetlenie nahrádzajú idylické petrolejky. O ich rozsvietenie sa starala aj Marhuľa, ktorá je v „civilizovanom“ živote manažérkou.

Práca na vysokohorskej chate má s romantikou pramálo spoločné. Je to tvrdá drina v drsných prírodných podmienkach. Bez elektriny, bez vody, bez splachovacieho WC, bez telefónu, bez všetkých úžasných výmyslov civilizácie. Tá robota má však jednu obrovskú prednosť – miesto, kde sa odohráva. Hory. Ich magickú blízkosť. A akýsi nepísaný pakt s ľuďmi rovnakej krvnej skupiny. Dá sa s nimi precítiť vôňa doliny, vychutnať svetlo zapadajúceho slnka a smiať sa. Tak sa tam aj v túto letnú sezónu stretli – okrem chatára – ľudia rôznych profesií. Veterinárka, manažérka, novinár i novinárka (autorka reportáže), kameraman, finančná riaditeľka veľkého hotela, študentky. Nikto z nich zrejme nebude tvrdiť, že zbožňuje umývanie riadu, škrabanie zemiakov, čistenie cibule či varenie gulášu. A predsa to robili. Na čas opustili svoje miesto tam dole a vydali sa na dobrodružnú dráhu tzv. robotníkov hôr. Lebo práve tými sa stali. Ľuďmi, ktorí slúžia iným, aby si tí mohli svoj oddychový čas v horách dokonale vychutnať.