V septembri sviatočných turistov ubúda. Domáci už prichádzajú zväčša len cez víkendy, zato Poliakov je stále veľa. Akoby celé Poľsko migrovalo na Rysy. Rituál varenia polievky, gulášu, prípravy buchiet na pare či vyprážaného syra nemá konca. V jeden deň padne horúca čokoláda z tridsiatich litrov mlieka. Naťahovanie o prespatie na preplnenej podlahe je nekonečné. Neubúda dobrodruhov, ktorí prichádzajú na chatu potme.

V jedno ráno v polovici septembra závej snehu nedovoľuje otvoriť dvere z chaty von. Na latrínu sa treba prebíjať s lopatou. Nočné vetrisko vzbudzuje obavy, že strecha uletí do doliny. Ten, kto má na starosti pec, veľa nenaspí. Podchvíľou sleduje zmeny smeru vetra. Severák značí možnosť rýchleho vyhasnutia. Do nocľahárne jemne sneží.

Posledný septembrový deň má personál chuť oslavovať. Oficiálne sa zatvára medzinárodný turistický hraničný priechod na Rysoch. V praxi to znamená náznak pokojnejšej práce a občas aj možnosť vyjsť si aspoň na krátky výlet do okolia. Nadýchnuť sa vzduchu. Vychutnať západ slnka.

Namiesto Poliakov sa na chate zabýval hranostaj. Milé zvieratko, len často kradne zásoby a nestačí mu jeden úlovok, ochutnať musí zo všetkého. Ženy vstupujú do skladu s veľkým krikom, aby ho odplašili. Zvieratko sa však hystériou nedá vystresovať.