Pre personál chaty to znamená nekonečný frmol. Vstávať so slnkom. Chystať raňajky. Popritom pripravovať kuchyňu na nový deň, variť, upratať, obslúžiť filmárov, venovať sa turistom, znovu variť, vydať večeru, upratať, popasovať sa s nekonečnými haldami riadu, uložiť nocľažníkov. Líhať si dlho po tom, čo šlo spať aj slnko.
Filmári to v prvé dni tiež nemali ľahké. Pre niektorých už len cesta na chatu znamenala doživotne najsilnejší výkon. Nie herecký. Fyzický. Zvyknúť si na týždne bez sprchy a kúpeľne, na dlhú cestu k latríne, na to, že komfort je v týchto podmienkach značne relatívny. Napokon si na seba zvykli. Chata i ľudia veľkomesta. Personál vďaka filmárom rýchlo vhupol do každodenného rytmu a tvrdil, že počas sezóny ich už žiaden turistický nápor nemôže zaskočiť.
Postupne sa ustálil aj pracovný tím okolo chatára. Okrem neho sa o túžby návštevníkov starali traja nosiči a tri ženy. Cez víkendy a počas najväčšieho náporu prišli pomáhať brigádničky a tzv. otroci. Každá pomocná ruka bola vítaná. Keďže ukážkovo letné počasie lákalo turistov na výlety, v jedálni bývalo čím ďalej, tým hustejšie.
