Študenti bratislavských vysokých škôl sa 21. novembra 1989 zišli v aule Univerzity Komenského a v priestoroch pred budovou na zhromaždení. Vyjadrili na ňom jednoznačnú podporu hnutiu pražských vysokoškolákov.
FOTO - ARCHÍV TASR
„Bol to základný zlom Slovenska v dejinách 20. storočia,“ povedal jeden z lídrov novembrovej revolúcie Peter Zajac o 17. novembri 1989, keď sa začal rúcať komunistický režim. Prvý deň revolúcie strávil na stretnutí disidentov v Pukanci. To, že dnes je „biľakovská“ KSS prijímaná ako súčasť parlamentnej demokracie, považuje Zajac za cynické. Približne polovica občanov Slovenska nemá taký jednoznačný názor a tvrdí, že súčasné zriadenie má menej výhod ako bývalý režim.
Väčšina známych ľudí nemala problém spomenúť si, čo a kde robili, keď sa nežná revolúcia začala. „Pokiaľ mi pamäť siaha, bol som na súde s Jánom Čarnogurským,“ spomína si František Mikloško z KDH. Čarnogurský bol v tom čase vo väzení a komunisti ho pod tlakom udalostí o niekoľko dní prepustili na slobodu. „Nikto z nás, aspoň ja určite nie, si vtedy nemyslel, že je to začiatok konca,“ povedal Mikloško.
Úplne iné starosti mal súčasný predseda KSS Jozef Ševc - zať komunistického normalizátora zo 70. rokov Vasila Biľaka. O udalostiach 17. novembra sa mu nechcelo veľmi hovoriť. Považuje ho iba za majetkový prevrat. Začiatok revolúcie pripadol na piatok a Ševc ho strávil v práci. Na otázku, kde to bolo, odpovedal: „Samozrejme, v ústrednom výbore strany.“
Ďalší člen KSS Karol Ondriaš strávil jeseň ‘89 na univerzite v USA. „Pamätám si, že cez chodbu mi jeden profesor zakričal: Berlínsky múr padol,“ spomenul si. Tvrdí, že sa profesora začudovane opýtal, aký múr to vlastne padol. „Ja som ten kapitalizmus vtedy už poznal, preto som to vnímal trošku ináč ako ľudia tu, vedel som, do čoho idú,“ dodal.
Predseda ANO Pavol Rusko strávil 17. november na oslave narodenín svojej kolegyne. „Na druhý deň, keď sme sa prebrali a zorientovali, už sme boli na demonštrácii pred Národným divadlom,“ hovorí. Tam sa prvýkrát zoznámil s tým, čo sa stalo.
Prekvapením bola revolúcia aj pre Pála Farkasa z SMK. „Vždy večer sme si dali do okien sviečky a drukovali sme študentom,“ povedal. Priznal sa, že nebol medzi prvými ľuďmi, ktorí sa zapojili do revolúcie. Neskôr sa k demonštráciám pridal.
Známeho hudobníka Petra Lipu zastihol november na koncertnom turné v Španielsku. „Každý deň sme počúvali Slobodnú Európu, ktorá mala v Portugalsku vysielač,“ rozpamätal sa. Na koncertoch našim hudobníkom Španieli k revolúcii gratulovali.
„Panovala absolútne euforická nálada,“ spomína si na atmosféru novembrových dní úspešná basketbalová trénerka Natália Hejková. „Boli sme celý čas nalepení na rozhlasovom prijímači, aby sme poznali najnovšie správy.“ Spomenula si, že pri ceste na zápas do Poľska išla celá výprava vyzdobená štátnymi vlajkami. ROMAN PATAJ
