Macedónsko pripomína kruh, ktorý sa uzatvára - požiar horí na viacerých miestach a je stále ťažšie rozhodnúť, kde hasiť prv. Po štyroch mesiacoch útokov Národnooslobodzovacej armády (UCK) a neschopnosti kohokoľvek zastaviť ich existujú v krajine dva militantné tábory - albánski rebeli so základňami v dedinách a macedónski radikáli, ktorí definitívne strácajú trpezlivosť. Nejde len o hlas rozzúrenej ulice - jastrabi sú aj v najvyššej politike. Vláda národnej dohody, ktorej Západ neustále opakuje slová „pokoj“ a „mier“, môže na svoju „proeurópskosť“ doplatiť. Tlak, ktorému ju vystavuje vlastný nespokojný národ, je skutočnou skúškou ohňom.

Aračinovo - Američania v akcii

V dedine Aračinovo obsadenej rebelmi, ktorú armáda niekoľko dní tvrdo ostreľovala, došlo v pondelok k dohode o odchode rebelov. Všetko by vyzeralo prijateľne, keby albánski ozbrojenci neodišli z oblasti aj so svojimi zbraňami a navyše v sprievode amerických vojakov dislokovaných v Macedónsku a síl KFOR. Keď Pentagon videl, akú odozvu mala táto akcia v Skopje (streľba do vzduchu v parlamente, krik „Albánci do plynu“ a výzvy prezidentovi, aby odstúpil), poponáhľal sa s vyhlásením, že si za Aračinovom stojí a že išlo o akciu so súhlasom macedónskej vlády aj Európskej únie. Podľa generálneho tajomníka NATO Georgea Robertsona bol „úspech pri evakuácii a demilitarizovaní Aračinova veľmi podstatný“.

Povstalcov aj časť dedinčanov odviezli autobusy pod ochranou Američanov do inej, 18 kilometrov vzdialenej obce. Najatí vraj boli miestni autodopravcovia, uvádza Reuters. Keď však išlo do tuhého, odmietli, a tak museli nastúpiť Američania. Jedenásťkilometrová cesta späť na základňu Camp Able Sentry im trvala deväť hodín - dav čiastočne ozbrojených ľudí totiž Američanov nechcel pustiť, takže to museli skúšať bočnými cestami.

Medzinárodné jednotky, ktoré sa pripravujú na operáciu Zásadná žatva (budúce pokojné a vzájomne odsúhlasené odzbrojenie rebelov) v skutočnosti po prvý raz vkročili medzi dva bojujúce tábory. Možnosť, že NATO spadne medzi dve mlynské kolesá, je pomerne hrozivá. „Vyzeralo to, akoby sme sa pridali na jednu zo strán,“ cituje Reuters nemenovaný zdroj NATO - „vec, pri ktorej vás nesmú vidieť“.

Kosovo II

Premiér Ljubčo Georgijevski vyhlásil, že rebelov možno poraziť silou, a sľúbil vytvorenie zvláštnej jednotky, pravda s tým, že ju treba pár mesiacov cvičiť - macedónska armáda sa totiž dosiaľ vojensky nevyznamenala. Vodca rebelov Hoxha tvrdil, že v deň protestov v Skopje prenikol s oddielom priamo do metropoly, aby tu bránil svojich albánskych bratov. Podľa svedectva západných reportérov bola albánska štvrť v Skopje v utorok večer vyľudnená, so zatiahnutými žalúziami. Nijaká obdoba krištáľovej noci sa však, našťastie, nekonala. Zatiaľ.

Istý vojenský veterán operácie NATO v Kosove sa v Bruseli vyslovil, že Macedónsko je preňho „déj`a vu“. „Môžeme sa ľahko dostať na stupeň, keď sa vláda stane irelevantnou a ďalší krok určí nálada ulice,“ citovala k tomu Reuters nemenovaného diplomata NATO.

BAŠA JAVŮRKOVÁ