šných prác (VPP), bola by o 2,2 % vyššia.
V Trnavskom kraji mohli zamestnávatelia vytvoriť 5 705 miest, v skutočnosti ich vzniklo len 3 828. Najväčší záujem o dlhodobo nezamestnaných mali mestá a obce, takmer žiadny neprejavili zdravotnícke zariadenia a neinvestičné fondy. Prácu v rámci VPP odmietlo 276 dlhodobo nezamestnaných, tí boli podľa slov M. Piešťanského okamžite vyradení z evidencie. Väčšina vykonávala práce z nižšou pridanou hodnotou, na druhej strane sa podarilo zamestnať veľké množstvo ľudí bez vzdelania, ktorí majú na trhu práce len malú šancu na uplatnenie.
Najväčšiu mieru nezamestnanosti v kraji evidujú úrady práce v Dunajskej Strede a Galante. Tu bolo vytvorených najviac miest pre VPP. Napríklad OÚ v Trsticiach zamestnal až 1 dlhodobo nezamestnaných, Šoporňa 100 a Sereď 90. Na druhej strane v celom okrese Trnava bolo v rámci VPP zamestnaných len 472 osôb.
Podľa názoru M. Piešťanského by mali byť VPP rozšírené aj na absolventov škôl, o ktorých by bol na trhu práce v tom prípade väčší záujem. Po určitom období zamestnania by mohli argumentovať aspoň minimálnou praxou získanou vo svojej profesii.
