LUBY: SR zaostáva vo financovaní vedy skoro za všetkými kandidátmi
BRATISLAVA 14. novembra (SITA) - 6. rámcový program EÚ pre vedu a výskum, ktorý bol oficiálne otvorený na medzinárodnej vedeckej konferencii 11. až 13. novembra v Bruseli, je súčasťou novej filozofie Európskej komisie, ktorej cieľom je zlepšiť ekonomickú
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
a sociálnu úroveň v Európe. Lídri EÚ na summite v Lisabone v roku 2000 totiž určili vedu ako hlavný nástroj rozvoja ekonomiky a konkurencieschopnosti, čo však vyžaduje zvýšenie financovania výskumu a vedy. Aby sa EÚ mohla v roku 2010 stať najkonkurencieschopnejšou ekonomikou na svete založenou na vzdelaní, lídri únie prijali rozhodnutie zvýšiť podiel rozpočtu na vedu a výskum do roku 2010 z terajších 1,9 na 3 percentá. 6. rámcový program pre vedu a výskum pokrýva obdobie od roku 2003 do roku 2006, pričom jeho rozpočet predstavuje 17,5 miliardy eur, čo je 3,9 percenta celkového rozpočtu EÚ. Program má sedem prioritných oblastí - biotechnológia, technológia informačnej spoločnosti, nanotechnológie a nanoveda, vesmír a aeronautika, potravinová bezpečnosť, udržateľný rozvoj a ekonomické a sociálne vedy. Ako pre agentúru SITA povedal predseda Slovenskej akadémie vied Štefan Luby, ktorý sa na konferencii zúčastnil hlavným cieľom programu je podporiť vznik Európskeho výskumného priestoru. "Je potrebné, aby sa lepšie využili danosti európskych výskumníkov a vedcov, pretože Európa je síce vo výskume na veľmi dobrej úrovni, no nedoťahuje získané poznatky do praktického využitia ako USA a Japonsko," uviedol. Dodal, že jedným z dôvodov je, že v členských krajinách sa v súčasnosti venuje na vedu a výskum v priemere 1,9 percenta HDP, no v USA až 2,7 a v Japonsku 3,1 %. Po rozšírení EÚ o desať kandidátskych krajín priemerné percento HDP venované na vedu klesne, pretože kandidátke krajiny dávajú na vedu a výskum medzi 0,5 a 1,5 percenta. Najviac dáva ČR a Slovinsko, no Slovensko je na spodnej strane rebríčka s 0,6 percentami, pričom za ním je už len Rumunsko. Európska komisia opakovane apelovala na kandidátske krajiny, aby zvýšili financovanie tejto oblasti. Slovensko sa zúčastňovalo aj na predchádzajúcom 5. rámcovom programe pre vedu a výskum, z čoho vyplývala i povinnosť platiť členský poplatok. "Slovensko bolo v 5. rámcovom programe veľmi úspešné, pretože získalo z Bruselu viac financií než investovalo," povedal riaditeľ odboru vedy a technológie ministerstva školstva Dušan Valachovič. Bolo podľa neho dokonca úspešnejšie než ostatné kandidátske a niektoré členské krajiny únie. Podmienkou účasti kandidátskej krajiny však bolo nájsť si projektového partnera z členskej krajiny únie. Podpísaním memoranda o porozumení na konci októbra Slovensko potvrdilo svoju účasť na 6. rámcovom programe, no rozdielom je, že sa upustilo od podmienky partnera z členskej krajiny a kandidátske štáty majú teraz rovnocenné podmienky a práva účasti, povedal Valachovič.