BRATISLAVA 14. novembra (SITA) - Poľnohospodári visegrádskych krajín naďalej nesúhlasia s bruselskými návrhmi v kapitole poľnohospodárstvo a žiadajú rovnaký prístup ku všetkým členským krajinám. Predstavitelia agrárnych komôr sa na tom zhodli počas včeraj
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
šej nitrianskej vrcholnej schôdzky. Svoj nesúhlas sú ochotní prejaviť aj protestnými akciami, ktoré však nemajú byť podľa predstaviteľov slovenskej komory, nátlakové. Píše Sme. "Dohodli sme sa, že v prvý decembrový týždeň budú poľnohospodári zúčastnených krajín protestovať pred misiami Európskej komisie. Poliaci už tento týždeň, ale možno si to s nami ešte raz zopakujú,“ povedal denníku šéf slovenskej agrárnej komory Ivan Oravec. Okrem tohto protestu organizujú samosprávne združenia poľnohospodárov stretnutie s predsedom vlády, hlavným vyjednávačom, ministrom zahraničia a agrorezortu. Českí agrárnici už podobnú akciu absolvovali v pondelok, Poliaci budú protestovať dnes a Maďari sa pridajú začiatkom decembra. "Oddialenie týchto protestov je len kvôli summitu NATO v Prahe, inak sme jednotní v tom, že vidiek má dostať šancu, aby sa obce nevyľudňovali, aby zostala prvovýroba a aj spracovateľský priemysel,“ cituje denník Oravca. Podľa správy Svetového ekonomického fóra konkurencieschopnosť Slovenska na roky 2002 až 2003 oproti minulému roku poklesla. Spomedzi osemdesiatich porovnávaných štátov skončilo podľa jednotlivých kritérií na 49. alebo 42. mieste a spomedzi krajín V4 tak bolo predposledné, keď nižšiu konkurencieschopnosť malo iba Poľsko. Prvým štátom v tomto rebríčku sa stali Spojené štáty americké, keď na jeho vrchole vystriedali minuloročného víťaza Fínsko. Ako dodáva Národná obroda, Svetové ekonomické fórum pri svojom hodnotení vychádzalo napríklad z miery nezamestnanosti, hrubého domáceho produktu na obyvateľa, miery vývozu a dovozu jednotlivých krajín, či technologického rozvoja. Správu pritom zverejňuje už od roku 1979 a na jej príprave sa podieľalo až 4 800 vedúcich manažérov. Európska komisia vo Výročnej správe o programe SAPARD za rok 2001 pozitívne hodnotila tento program. Realizácia programu však bola pomalá v kandidátskych krajinách, čo sklamalo farmárov strednej a východnej Európy. Ako uvádzajú Roľnícke noviny, hovorca komisie konštatoval, že päť z desiatich kandidátskych krajín akreditovalo vlani prostredníctvom EK svoje platobné agentúry, čo je významný krok k rozšíreniu. Štyri ďalšie krajiny dostali v tomto roku maximálnu podporu. Kritiku, že celý proces bol príliš pomalý a prácny, komisia odmieta. Pomalé zavádzanie programu SAPARD, ktorý sa len rozbieha, hoci bol spustený v roku 2000 a následná pomalá realizácia v kandidátskych štátoch, vyvolali v týchto krajinách skepticizmus ohľadom reálneho prínosu členstva v EÚ, a to najmä v poľnohospodárskej politike. EÚ odpovedala na žiadosť ochranárskeho združenia Dunajský kruh (Duna kör), ktoré požadovalo od únie, aby sprostredkovala rokovania medzi Maďarskom a Slovenskom. Únia prisľúbila, že preverí, akú úlohu môže zohrať v sprostredkovaní sporu dvoch krajín s ambíciami na vstup do EÚ. Uviedol to včera splnomocnenec združenia György Droppa. Droppa konštatoval, že Maďarsku spôsobuje nedozerné škody, že od parlamentných volieb nie je určený dunajský splnomocnenec. Táto situácia vyhovuje Slovensku. Podľa ochranára Bratislava používa bez akýchkoľvek obmedzení vodu na výrobu elektrickej energie. Práve z tohto dôvodu požiadali začiatkom októbra v Budapešti komisárku pre životné prostredie Margot Wallströmovú o sprostredkovanie únie, aby ukončili stav postupne ničiaci živú prírodu na Malom Žitnom ostrove. Informujú Hospodárske noviny.