BRATISLAVA - Pokračujúci zápas Národnej banky Slovenska so silnou korunou sa včera skončil oslabením meny o tridsať halierov na 41,9 koruny za euro. Okrem intervencií si banka pomohla vyhláseniami o možnom poklese kľúčových úrokových sadzieb. Práve túto kombináciu považujú niektorí analytici za jej najúčinnejšiu zbraň.
„Bez toho, aby znížili úrokové sadzby, nedávajú samostatné intervencie dlhodobejší význam,“ myslí si analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian. „Takéto tempo dokáže udržať niekoľko dní, ale nedá sa tak intervenovať celý mesiac,“ dodal.
Dôvodom sú náklady, ktoré banke vznikajú, keď na trhu intervenuje, čiže nakupuje eurá za koruny. „Koruny, ktoré sa takto dostanú do obehu, si nakoniec komerčné banky ukladajú v národnej banke za osempercentný úrok, ale eurá, ktoré má centrálna banka na termínovaných vkladoch, jej prinášajú približne len 3,3-percentný výnos,“ podotkol Kotian. Ak by sa nezmenilo úročenie, tak do konca roka môže tento rozdiel podľa Kotiana spôsobiť Národnej banke Slovenska stratu viac ako 150 miliónov korún.
Oveľa vyšším stratám ale vystavuje svoje devízové rezervy. „Nákupom eur sa zvyšujú devízové rezervy a rastie tým citlivosť hospodárenia banky na pohybe kurzu,“ vysvetlil Kotian. Podľa bilancie centrálnej banky predstavoval jej hospodársky výsledok k 20. októbru tohto roka mínus 17 miliárd korún. Štátny rozpočet pritom počítal so ziskom 4,7 miliardy korún. „Teraz sú to nerealizované straty, ale pri vstupe do Európskej menovej únie ich budeme musieť zaplatiť, pravdepodobne zo štátneho rozpočtu,“ doplnil Kotian.
Spolu s ďalšími analytikmi očakáva, že centrálna banka zvýši účinnosť svojich intervencií tým, že nechá klesnúť kľúčové úrokové sadzby. Včera túto možnosť opakovane pripustila aj centrálna banka. „Jadrová inflácia, ktorá v budúcom roku bude okolo štyroch percent, dáva dostatočný priestor pre pokles úrokových sadzieb,“ povedal Kotian.
Trend posilňovania koruny považuje veľká časť analytikov za taký silný, že národná banka bude musieť svoj zápas niekedy zastaviť a nechať, aby vývoj určili trhové sily. „Je možné, že si chcú počkať na prvú pozitívnu správu - napríklad o zahraničnom obchode, rozpočte alebo vstupe do NATO a potom kurz pustia,“ upozornil Kotian.
JURAJ JAVORSKÝ
