MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

BRATISLAVA 13. novembra (SITA) - Vládne programové vyhlásenie "urobiť rozhodujúce kroky, ktorými Slovensko definitívne vstúpi do spoločenstva európskych demokracií a stane sa členom Európskej únie a NATO" a zaujme v tomto spoločenstve "dôstojné, rešpektov

ané a zodpovedné postavenie", je predmetom nielen širokého politického konsenzu, ale aj zhody v občianskej spoločnosti. Ako píše v komentári denník SME, je iba na vláde a koaličných stranách, ako budú schopné tento konsenzus využívať a rozširovať. Slovensko sa ocitlo v novej situácii. Definitívne sa skončila romantická éra hrdinského dobiehania zmeškaného času. Sme v rovnakej pozícii ako iné kandidátske krajiny a čaká nás obdobie presadzovania svojich záujmov v komplikovaných integračných rámcoch a nestabilných medzinárodných vzťahoch, ohrozovaných globálnym terorizmom.
Možno iba súhlasiť so zámerom vlády venovať pozornosť ďalšej profesionalizácii a stabilizácii zahraničnej služby, systémovému dobudovaniu ministerstva zahraničných vecí a siete zastupiteľských úradov s prihliadnutím na dlhodobé priority, ako aj návrh zákona o zahraničnej službe, usudzuje SME. Malá krajina s ekonomikou životne závislou od schopnosti vyvážať a s dlhodobo vysokým negatívnym obchodným saldom si nemôže dovoliť šetriť na nesprávnom mieste. Správny zámer vlády posilniť ekonomický rozmer diplomacie a zjednotiť pôsobenie zahraničnej služby v tejto oblasti však predpokladá konečne odbúrať nezdravý rezortizmus a presadzovanie záujmov úzkych ekonomických skupín v činnosti obchodných zastupiteľstiev a jednoznačne ich podriadiť ministerstvu. Zabezpečiť ratifikáciu dohôd o vstupe do NATO a EÚ v parlamentoch členských krajín do roku 2004 bude vyžadovať rýchle vypracovanie konceptu budovania imidžu Slovenska v zahraničí. Skutočnosť, že z pohľadu občanov členských krajín EÚ je Slovensko až na šiestom mieste medzi kandidátmi, ktorých si želajú mať v únii, by podľa SME mala mobilizovať k aktivite.

Členským štátom Európskej únie by nezaškodilo, keby boli voči budúcim členom štedrejšie. Povedal to včera v Bruseli komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen v Stredisku európskej politiky. Naznačil tiež, že dátumom očakávaného vstupu nových štátov by mohol byť 1. jún 2004. Ako informuje denník Pravda, na budúci týždeň sa očakáva stanovisko ministrov EÚ k predloženým požiadavkám kandidátov vo finančných otázkach. Verheugen dúfa, že dohodu o citlivých problémoch sa podarí dosiahnuť ešte pred decembrovým summitom v Kodani. Jasne však odmietol niektoré požiadavky kandidátov - napríklad, aby kandidáti neplatili od začiatku plnú výšku vypočítaných príspevkov do spoločného rozpočtu, keďže aj únia nedá ich poľnohospodárom hneď plnú výšku priamych platieb. "Je to Pandorina skrinka a radil by som nedotýkať sa jej," cituje Pravda európskeho komisára. "Postupné zavádzanie priamych platieb nemožno nijakým spôsobom výrazne zmeniť," zdôraznil. Podľa Verheugena by však členským štátom nezaškodilo viac štedrosti voči kandidátom. Celé náklady rozšírenia vyčíslil v roku 2004 na 0,07 percenta HDP únie. "To je len malá cena za zjednotenie nášho kontinentu," dodal Verheugen.

Podľa najaktuálnejšej štúdie Európskej komisie (EK), ktorú v utorok publikovali v Bruseli, sa vytvorením jednotného trhu finančných služieb zvýši hospodársky rast EÚ v priebehu budúcej dekády o 1,1 percenta, podstatne sa zredukujú kapitálové náklady v podnikateľskom sektore a hodnotové parametre majetku sa celkovo zvýšia o 130 miliárd eur. Ako píšu Hospodárske noviny, správa EK sa v prvých analýzach označuje za "bezprecedentnú" a zároveň je akýmsi "budíčkom" pre tie členské vlády, ktoré nesúhlasia s normami, akou je napríklad Európsky kódex na prevzatie firiem a zároveň blokujú dosiahnutie cieľa vytvoriť už na budúci rok spoločný trh pre cenné papiere a pre ostatné finančné služby do roku 2005. Pritom odhady obsiahnuté v správe EK, ktoré sa týkajú benefitov spoločného trhu finančných služieb, sú podstatne nižšie v porovnaní s predchádzajúcimi štúdiami iných organizácií. EK totiž vychádza z konzervatívnych prognóz, ktoré sa koncentrujú najmä na kapitálové náklady a nezahŕňajú ďalšie výhody - lepší prístup k finančným zdrojom, prípadne nižšie burzové poplatky. Pripomína však, že zjednodušením celej spleti komplikovaných regulačných opatrení pri poskytovaní finančných služieb medzi krajinami EÚ sa zvýši zamestnanosť o 0,5 % a zreálni sa cieľ, aby sa únia stala do roku 2010 najviac konkurencieschopným ekonomickým regiónom sveta. Návrh Kódexu na prevzatie firiem, ako aj reorganizáciu regulačných nástrojov, ktoré sa vzťahujú na burzu cenných papierov, do tejto chvíle odmietajú veľké členské štáty EÚ - Nemecko a Francúzsko. Poukazujú na to, že uvedené legislatívne zmeny by poškodili ich domáce spoločnosti. Správa EK však konštatuje pravý opak a vychádza z toho, že zjednotenie trhu finančných služieb vyvolá značný rast investícií v podnikateľskom sektore, ktoré sa v priebehu budúcej dekády zvýšia o 6 percent.

ph

SME

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?