BRATISLAVA 12. novembra (SITA) - EÚ: Nárok SR na kompenzácie v roku 2004 ešte vyššíSlovensko by podľa najnovšieho návrhu EÚ malo za prvé tri roky členstva v únii dostať 1,55 miliardy eur vo forme platieb a malo by do spoločného rozpočtu zaplat
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
iť 1,003 miliardy. Čistý zisk Slovenska by tak predstavoval 547 miliónov eur (necelých 23 miliárd korún). V prvom roku by sa však Slovensko bez finančných kompenzácií z rozpočtu EÚ ocitlo v mínuse 51 miliónov eur v porovnaní s rokom 2003. Napriek tomu, že ani v poslednom návrhu EÚ neboli zohľadnené požiadavky Slovenska na zmeny pri výpočte úrovne predvstupovej pomoci na rok 2003, ku ktorej sa vyrovnáva finančná situácia po vstupe, sa nárok na kompenzácie oproti minulým návrhom zvýšil. Spôsobuje to nový odhad rastu HDP na Slovensku, ako aj nový výpočet platenia príspevkov do rozpočtu z takzvaných vlastných zdrojov, ktoré tvoria najmä DPH a clá. Návrh berie do úvahy aj fakt, že EÚ poskytne na štrukturálne akcie pre všetkých kandidátov namiesto pôvodne zamýšľaných 25,5 miliardy iba 23 miliárd eur. MAĎARSKO: Rast cien sa v októbri zrýchlil Index spotrebiteľských cien (CPI) v Maďarsku vzrástol v októbri medziročne o 4,9 %, čo predstavuje zrýchlenie oproti 4,6-percentnému rastu v septembri. Z medzimesačného hľadiska sa spotrebiteľské ceny zvýšili v októbri o 0,6 %. Informoval o tom maďarský Centrálny štatistický úrad (KSH). Analytici predpovedali na október medziročný rast cien o 4,8 % a medzimesačné zvýšenie o 0,6 %. V septembri sa index CPI medzimesačne zvýšil o 0,6 %. Za celý rok 2001 predstavovala priemerná medziročná miera inflácie v Maďarsku 9,2 % a v predchádzajúcom roku 9,8 %. Medziročná miera jadrovej inflácie ostala v októbri nezmenená na 5,6 %, pričom medzimesačná miera predstavovala 0,5 %. V septembri sa zaznamenala medzimesačná miera jadrovej inflácie 0,4 %. Za prvých desať mesiacov tohto roku sa spotrebiteľské ceny v Maďarsku zvýšili oproti rovnakému obdobiu pred rokom o 5,4 %. EÚ: Nemecko v septembri s prebytkom obchodnej bilancie Podľa informácií nemeckého štatistického úradu Destatis vzrástol septembrový export Nemecka v medziročnom porovnaní o 10,9 % na 55 mld. eur. Import sa v sledovanom období zvýšil o 3,6 % na 44,1 mld. eur. Septembrový prebytok obchodnej bilancie tak dosiahol hodnotu 10,9 mld. eur. Export do členských štátov Európskej únie sa v medziročnom porovnaní zvýšil o 8,5 % na 29,7 mld. eur. Import z členských štátov únie sa v medziročnom porovnaní zvýšil o 1,5 % na 24,4 mld. eur. Vývoz do ostatných krajín dosiahol v septembri tohto roka hodnotu 25,3 mld. eur, čo predstavuje medziročný nárast o 13,8 %. Import z týchto krajín sa v porovnaní so septembrom minulého roka zvýšil o 6,3 % na 19,7 mld. eur. ISPA: EÚ bude v SR spolufinancovať ďalších päť projektov Päť projektov z oblasti životného prostredia, ktoré Slovensko predložilo v tomto roku na spolufinancovanie z programu Európskej únie ISPA, schválil v piatok v Bruseli Riadiaci výbor Európskej komisie. Projekty prinesú na Slovensko prostriedky Európskej únie vo výške 57,3 milióna eur. Tri projekty, ktoré podali Severoslovenské vodárne a kanalizácie riešia odvádzanie a čistenie mestských odpadových vôd pre región Liptova, Žiliny a Považskej Bystrice. EÚ sa pritom podieľa na nákladoch 50 percentami a SR zo štátneho rozpočtu uhradí 25 percent. Zásobovanie pitnou vodou na juhovýchode Zemplína z vodárenskej nádrže Starina rieši štvrtý projekt iniciovaný obcami. Podiel EÚ je pri tomto projekte až 70-percentný, štát uhradí 25 percent nákladov a päť percent budú financovať aj Východoslovenské vodárne a kanalizácie. Posledný projekt je zameraný tiež na zlepšenie zásobovania pitnou vodou vo veľkokrtíšskom regióne. EÚ: Kandidáti na vstup sa stretnú vo Varšave Hlavní predstavitelia 10 kandidátskych krajín na vstup do EÚ sa stretnú vo Varšave 15. novembra, aby sa dohodli na spoločnej pozícii v záverečných rokovaniach s Európskou úniou (EÚ). Uvádza internetová stránka EUobserver. Vyjednávači Visegrádskej štvorky (V4) - Maďarska, SR, ČR a Poľska sa stretli pondelok v Bruseli a vydali svoje stanovisko k finančnému balíku, na ktorom sa dohodli krajiny EÚ na summite v Bruseli v októbri. Štyri krajiny uviedli, že na zabránenie nedostatočnému toku peňazí je potrebné znížiť poplatky nových členov. Nové krajiny by mali hneď po vstupe platiť 100 % do pokladnice EÚ, zatiaľ čo finančná kompenzácia bude spočiatku len 25 %. Budúce členské krajiny tiež uvažujú o možnosti získať iné finančné kompenzácie z rozpočtu EÚ, na akých sa dohodol bruselský summit. LEITL: Slovinsko je na vstup do EÚ najlepšie pripravené Slovinsko je medzi kandidátskymi krajinami na vstup do Európskej únie na najlepšej pozícii, uviedol prezident Rakúskej hospodárskej komory (WKÖ) Christoph Leitl počas návštevy hlavného mesta Slovinska Ľubľany v utorok. Leitl je na čele delegácie ekonómov a obchodníkov, ktorí sa majú stretnúť so zástupcami ministerstva pre otázky EÚ, ako aj ministerstva životného prostredia. Slovinsko hrá ako európsky partner dôležitú úlohu pri budúcom rozšírení Európskej únie, povedal Leitl. Podľa neho má slovinské hospodárstvo plnú podporu WKÖ aj oblasti európskeho hospodárstva. Svojimi ekonomickými ukazovateľmi Slovinsko predbehlo aj mnohé členské krajiny EÚ a v mnohých oblastiach je na čele aj kandidátskych krajín. Za rok 2002 sa očakáva hospodársky rast o 3,3 % (2001 to bolo 3,0%) a na rok 2003 by mal dosiahnuť dokonca 4,3 %. EÚ: OSN predložilo mierovú dohodu pre Cyprus Generálny tajomník OSN Kofi Annan podrobne informoval o svojom rozsiahlom pláne na znovuzjednotenie Cypru. Plán predpokladá vytvorenie vlády s predsedníctvom, ktoré by sa pravidelne striedalo a riadilo grécku i tureckú časť ostrova. Podľa diplomatov OSN Kofi Annan dúfa, že vypracuje predbežné urovnanie skôr ako Európska únia na budúci mesiac schváli členstvo Cypru. Neúspech by znamenal, že členstvo sa bude vzťahovať iba na južné dve tretiny ostrova pod správou cypersko-gréckej vlády. Kofi Annan požiadal predstaviteľov cyperských Grékov a Turkov, aby na jeho návrh odpovedali do 7 dní. Uvádza britská rozhlasová stanica BBC. BLAIR: Británii stále hrozí nebezpečenstvo teroristických útokov Denník Guardian podrobne analyzuje vystúpenie Tonyho Blaira na bankete starostu londýnskej City, v ktorom varoval, že Británii stále hrozí nebezpečenstvo teroristických útokov. Podľa novín tento prejav potvrdzuje, že britský premiér je v zahraničnej politike militantným idealistom. Je presvedčený, že celý moderný svet je vzájomne previazaný. Chce, aby všetky štáty na svete riešili všetky problémy planéty - od chudoby v Afrike, cez nespravodlivosť na Blízkom východe až po medzinárodný terorizmus. Nad rámec svojej povinnosti sa pri tom snaží zabezpečiť, aby súčasťou tejto kolektívnej snahy boli aj Američania. Problémom však od začiatku je, že takáto snaha je mimoriadne ťažká, čo britský premiér vo svojom pondelkovom, všeobecne pesimistickom prejave, v istom ohľade uznal. EÚ: S luxemburskými predstaviteľmi najmä o rozširovaní únie Pripravované rozširovanie Európskej únie (EÚ) dominovalo dnešným rozhovorom prezidenta SR Rudolfa Schustera s luxemburskými partnermi. Prezidentský pár dnes po prílete do Luxemburgu privítal na námestí Guillaume veľkovojvoda Henri s veľkovojvodkyňou Mariou-Teresou. Nasledovalo stretnutie s predsedom Poslaneckej snemovne Jeanom Spautzom, premiérom Jeanom-Claudom Junckerom a potom s podpredsedníčkou vlády a ministerkou zahraničných vecí Lydiou Polferovou. Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca hlavy štátu Ján Füle, prezident diskutoval s luxemburskými predstaviteľmi aj o pripravovanom referende o vstupe do EÚ, ktoré čaká Slovensko na budúci rok. Zaujímali sa tiež o podporu obyvateľov pre vstup do európskej pätnástky a NATO. VERHOFSTADT: Veda a výskum budú vytvárať Európu 21. storočia Veda a výskum sa budú podieľať na vytváraní Európy 21. storočia, uviedol belgický premiér Guy Verhofstadt na úvod medzinárodnej konferencie Európska veda a výskum, ktorá sa od pondelka do stredy koná v Bruseli. Ako dodal, stále však existuje priestor na zlepšenie, pretože Európa v tejto oblasti silne zaostáva za Spojenými štátmi a Japonskom. Na konferencii sa zúčastňuje skoro 9 tisíc účastníkov z členských a kandidátskych krajín. Slovensko zastupuje 60 účastníkov z rôznych vedeckých inštitúcii, univerzít, ministerstva školstva a Slovenskej akadémie vied. "Počet ľudí na konferencii dokazuje, že 21. storočie bude storočím vedeckých, technologických a z toho vyplývajúcich ekonomických príležitostí," povedal komisár EÚ pre vedu a výskum Philippe Busquin. BRITÁNIA: Klimatické zmeny dajú záhradkárom nové možnosti Britskí záhradkári možno budú o krátky čas pestovať banány a avokádo namiesto rododendronov a vlčích bôbov ako následok klimatických zmien, tvrdia odborníci z oblasti záhradkárstva. Dlhodobé predpovede o klimatických zmenách uvádzajú, že obyvatelia Británie môžu očakávať stredomorské počasie s horúcimi a suchými letami, vlhkými zimami s rizikom záplav. Uviedla americká televízna stanica CNN. Husté zelené trávniky, často pýcha záhradkárov na predmestiach, budú podľa odborníkov tiež ohrozené, uvádza sa v najnovšej správe britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti (RHS). Autor správy Richard Bisgrove povedal, že klimatické zmeny v nasledujúcich osemdesiatich rokoch môžu ohroziť niektoré pôvodné rastliny, avšak poskytnú tiež nové možnosti pre záhradkárov. EK: Komisia EÚ podporila zákaz lovu tresky Vedecká komisia Európskej únie (EÚ) podporila zákaz lovu tresky v Severnom a Írskom mori. Pridala sa tak k medzinárodným expertom, ktorý uzavretie lovísk odporučili v októbri kvôli tomu, že treskám a ďalším druhom rýb hrozí v týchto vodách vyhynutie. Komisár EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov Franz Fischler však včera vyhlásil, že nebude presadzovať zákaz, ale len stanovenie prísnych kvót na lov. Uviedli Lidové noviny. KLAUS: Psychologická železná opona vstupom do EÚ nezmizne Aj keď železná opona spadla pred trinástimi rokmi, stále existuje psychologická bariéra oddeľujúca postkomunistické krajiny od ostatnej Európy a obávam sa, že ani ich vstup do Európskej únie (EÚ) nebude znamenať jej koniec. Uviedol na diskusnom fóre HN clubu na tému Stredná Európa a rozšírenie EÚ predseda ODS a poslanec českého parlamentu Václav Klaus. Pred blížiacim sa decembrovým summitom EÚ v Kodani, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou rozhodne o ukončení rokovaní s desiatimi kandidátskymi krajinami, zdôraznil, že rozšírenie bude obrovským zásahom do života členských i kandidátskych štátov. Aj keď po páde komunizmu bol hlavným cieľom návrat do Európy, dnes sú krajiny bývalého východného bloku súčasťou iného projektu - vstupu do EÚ. Klaus však zdôraznil, že nie je dostatočne pochopená integrácia do európskeho bloku a formálne členstvo v EÚ. KLAUS: Do EMÚ až po zrušení odkladu pohybu pracovných síl Mobilitu pracovných síl označil poslanec českého parlamentu a predseda ODS Václav Klaus za "absolútne kľúčovú" v rámci optimálnych podmienok pred vstup do európskej menovej únie. Vo svojej prednáške na diskusnom fóre HN clubu na tému Stredná Európa a rozšírenie EÚ vychádzal z ekonomickej teórie sformulovanej už v roku 1961. Podmienky optimality menovej zóny sú podľa Klausa výlučne mikroekonomického typu, a menová zóna je optimálna za predpokladu, že existuje flexibilita cien a miezd. Ďalšou podmienkou, vyplývajúcej z teórie, je mobilita pracovných síl. "Ak nie je mobilita pracovných síl a začne platiť jednotná menová politika, jednotlivé regióny hynú," uviedol. EÚ: Svetová banka opäť poukazuje na nevyhnutnosť reforiem Ak slovenská vláda nezrealizuje podstatnú časť reforiem, ktoré jej navrhuje Svetová banka (SB), ekonomický rast krajiny by mohol výrazne klesnúť, podobne ako v Poľsku, na úroveň okolo 1 %. Súčasne by sa prehĺbil externý deficit pri vysokom fiškálnom schodku. Uviedol to v utorok riaditeľ Svetovej banky pre krajiny strednej Európy a Pobaltské krajiny Roger Grawe. SB vláde odporúča popri konsolidácii a reštrukturalizácii verejných financií reformovať najmä trh práce a posilniť súkromný sektor. V nasledujúcich troch až štyroch rokoch by sa vláda mala podľa Grawea sústrediť najmä na zníženie fiškálneho deficitu, a to o 5 až 6 % hrubého domáceho produktu (HDP). "Pokiaľ sa očakáva, že čistá hodnota transferov zo štrukturálnych fondov Európskej únie vzrastie o 2 % HDP, je potrebné obmedziť verejné výdavky v rozsahu približne 3,5 % HDP," skonštatoval. ORAVEC: Domáci sektor musí mať priestor na konkurencieschopnosť Treba urobiť všetko pre to, aby domáci sektor dostal dostatočný priestor a nabral konkurenčnú schopnosť vlastnými silami, aby nebol odkázaný iba na to, že príde zahraničný investor, ktorý dostane daňové prázdniny. Uviedol pre agentúru SITA predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Ivan Oravec. Reagoval tak na vyjadrenie Václava Klausa, že maximalizácia zahraničných investícií napríklad v päťmiliónovom Slovensku by bol absolútny omyl, pretože by to zničilo domáci biznis. Predseda ODS a poslanec českého parlamentu to povedal v utorok v rámci diskusného fóra HN clubu na tému Stredná Európa a rozšírenie EÚ v Bratislave. "Nie som zástancom mimoriadnych podmienok pre zahraničných investorov, pretože to položí domáce firmy, zvýši to priemernú mzdovú úroveň, povedie to napríklad k zvyšovaniu cien pozemkov," uviedol Klaus. NEMECKO: Lufthansa sa rok po teroristických útokoch postupne zotavuje Nemecký letecký dopravca Lufthansa AG sa rok po teroristických útokoch postupne zotavuje. Spoločnosť v októbri prepravila viac ako 4 mil. pasažierov, čo predstavuje 9-percentný medziročný nárast, oproti októbru 2000 je to stále o 5,5 % menej. Recesiu v ekonomike však Lufthansa pociťuje v preprave nákladu, kde firma v októbri zaznamenala 2,6-percentný medziročný pokles, keď prepravila len 145 tis. ton tovaru a pošty. Informovala o tom Lufthansa. Lufthansa dosiahla za prvých deväť mesiacov roka výrazný medziročný rast prevádzkového zisku na 790 mil. eur oproti 290 mil. eur, a to aj napriek neistote v leteckom priemysle. Analytici v priemere očakávali zisk 611 mil. eur. Tržby medziročne stúpli na 12,6 mld. eur z úrovne 12,3 mld. eur, kým analytici predpovedali 12,8 mld. eur. Deväťmesačný čistý zisk stúpol medziročne o 279 mil. eur na 344 mil. eur. EÚ: Moody`s zvýšila rating SR spolu s ostatnými kandidátmi Medzinárodná ratingová agentúra Moody`s Investors Service zvýšila ratingy dlhodobých devízových záväzkov pre osem stredoeurópskych kandidátskych krajín, ktoré by sa mali stať členmi Európskej únie (EÚ) v roku 2004. Rating Slovenskej republiky zvýšila agentúra na A3 z predchádzajúcej úrovne Baa3. Je to však stále takmer najnižší rating spomedzi spomínaných ôsmich kandidátskych štátov, pričom nižší rating má iba Litva s hodnotením Baa1. EÚ: Moody`s zvýšila ratingy ôsmim kandidátskym krajinám v SVE Medzinárodná ratingová agentúra Moody`s Investors Service zvýšila rating devízových záväzkov Slovenskej republiky a ďalších siedmich kandidátskych krajín v strednej a východnej Európe (SVE), ktoré by sa podľa očakávaní mali stať členmi Európskej únie (EÚ) v roku 2004. Rating Slovenskej republiky zvýšila agentúra Moody`s na A3 z úrovne Baa3. Ratingy všetkých týchto krajín už boli predtým v investičnom pásme okrem Litvy, ktorej rating zvýšila Moody`s v utorok na investičný stupeň Baa1 zo špekulatívneho stupňa Ba1. Agentúra Moody`s oznámila, že proces ekonomickej a finančnej integrácie spomínaných krajín s EÚ je nezvratný. "Takáto integrácia výrazne redukuje riziká vypuknutia devízovej krízy, ktorá by mohla viesť k systematickému prerušovaniu včasného splácania zahraničného dlhu emitentmi," uviedla Moody`s. EÚ: Verheugen bráni kandidatúru Turecka Komisár Európskej únie (EÚ) pre rozšírenie Günter Verheugen v utorok obhajoval snahu Turecka pripojiť sa k bohatšiemu Západu. Súčasne však uviedol, že nie je za to, aby bol na decembrovom summite stanovený dátum pre zahájenie rokovaní o vstupe krajiny do únie. Verheugen tiež privítal plán Organizácie spojených národov (OSN), ktorý má ukončiť desať rokov trvajúce rozdelenie Cypru. Cyprus patrí medzi 10 kandidátskych krajín, ktoré dúfajú, že na decembrovom summite v Kodani ukončia rokovania o pridružení a v roku 2004 vstúpia do EÚ. Verheugen naznačil, že k prijatiu desiatich kandidátov zrejme dôjde neskôr ako 1. januára 2004. Novými členmi únie by sa však mali vstať včas, aby sa v roku 2004 mohli zúčastniť na júnových voľbách do Európskeho parlamentu (EP). Komisár uviedol, že záverečné rokovania o prijatí nových členov by mali byť ukončené pred summitom v Kodani. ČR: MF navrhuje, aby vláda zladila zdanenie firiem s EÚ České ministerstvo financií navrhne v stredu vláde drobné zmeny v zákone o daniach z príjmov právnických osôb, uviedla v utorok Eva Nováková z tlačového odboru úradu. Rezort by chcel pred vstupom do Európskej únie (EÚ) zjednotiť české právo s jej pravidlami v prípadoch zdanenia pri fúziách, spoločného zdanenia materských a dcérskych firiem a pri platbách daní z úrokových výnosov. "Nejde o úplne nový návrh (zákona o daniach z príjmov), ale o aktualizáciu návrhu, ktorý schválila predchádzajúca vláda a ktorý bol predložený na prerokovanie do Poslaneckej snemovne," povedala Nováková. Pri zdaňovaní fúzií rezort navrhuje uznanie prevodu daňovej straty. Navyše zisky, ktoré odvádzajú dcérske spoločnosti materským firmám v zahraničí, by nemali podliehať zrážkovej dani. ČR: EÚ pomáha zlepšovať fungovanie väzenskej služby Zlepšenie stavu českej väzenskej služby je cieľom twinningového projektu Európskej únie (EÚ), ktorý začne v stredu 13. novembra. "Pravidelná správa Európskej komisie z októbra tohto roku zaznamenala snahy ministerstva spravodlivosti zlepšovať podmienky českého väzenstva. Komisia je potešená, že má možnosť české úrady prostredníctvom tohto projektu v ich úsilí podporiť," povedal k začiatku projektu vedúci Delegácie Európskej komisie (EK) v Českej republike (ČR) Ramiro Cibrián. Ako povedal, tento projekt má hodnotu 600 tisíc eur a je prvým svojho druhu financovaným EÚ. Zatiaľ čo iné oblasti českej justície a súdnictva priebežne dostávajú rozsiahlu finančnú pomoc z EÚ, česká väzenská služba doteraz podporená nebola. Cieľom projektu je ďalší rozvoj kvalifikácie pracovníkov väzenskej služby na úrovni stredného a vyššieho manažmentu. Projekt potrvá do augusta 2003 a mal by zabezpečiť preškolenie viac ako 300 pracovníkov väzenskej služby. Na projekte sa zúčastnia odborníci z Holandska a Dolného Saska. EKONOMIKA: SR sa v rebríčku konkurencieschopnosti krajín nedarilo Slovensko si v poradí konkurencieschopnosti krajín oproti minulému roku pohoršilo. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti na roky 2002 až 2003, ktorú v utorok vydalo Svetové ekonomické fórum. Slovensko sa v konkurencií 80 krajín sveta ocitlo na 49. mieste podľa Indexu rastovej konkurencieschopnosti, resp. na 42. mieste podľa Indexu mikroekonomickej konkurencieschopnosti. V predchádzajúcom roku sa Slovensko podľa oboch ukazovateľov konkurencieschopnosti nachádzalo na 40. priečke. Agentúru SITA o tom informovalo Svetové ekonomické fórum (SEF). "Spomedzi krajín V4 sa Slovensko umiestnilo v tomto prieskume ako predposledné, za Maďarskom a Českou republikou. Poľsko dopadlo v hodnotení konkurencieschopnosti o 2, resp. 4 priečky horšie ako SR," doplňuje ďalej SEF. SR: Prokopovič a Linden o čerpaní prostriedkov z kohézneho fondu O príprave vhodných projektov a o návrhu na čerpanie prostriedkov z kohézneho fondu Európskej únie, ako aj o dôležitosti existencie administratívnych kapacít rokovali v utorok minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Pavol Prokopovič a veľvyslanec Európskej komisie v SR Eric van der Linden. "Nárast finančných prostriedkov, ktoré bude môcť Slovensko čerpať z kohézneho fondu je značný v porovnaní s prostriedkami, ktoré mohlo čerpať v rámci programu ISPA," zdôraznil Linden. Ako dodal, zo strany ministerstva bude potrebné dopravné projekty pripraviť a realizovať. Agentúru SITA o tom informovala riaditeľka odboru komunikácie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Mária Miková. EÚ: Podľa Verheugena sa únia rozšíri až po 1. januári 2004 Komisár Európskej únie (EÚ) pre rozšírenie Günter Verheugen v utorok naznačil, že krajiny kandidujúce na vstup do EÚ budú zrejme prijaté až po 1. januári 2004, avšak najneskôr v júni toho roku. Verheugen uviedol, že súčasných 15 členských krajín bude mať vďaka malému oneskoreniu viac času na ratifikáciu zmluvy o pridružení. "Nemali by sme na parlamenty vyvíjať neprimeraný tlak, (aby dohodu ratifikovali)," povedal. "Keď im poviete, aby (dohodu) ratifikovali v priebehu šiestich mesiacov, mohla by to vyvolať negatívne odozvy," dodal v snahe argumentovať pre pružnejší časový harmonogram. Únia zatiaľ odmietla oznámiť konkrétny dátum prijatia desiatich kandidátskych krajín. Tvrdí len, že plnoprávnymi členmi by sa kandidátske krajiny mali stať pred tým, ako prebehnú voľby do Európskeho parlamentu, teda do 22. júna. KALINGRAD: Litva sa k dohode medzi EÚ a Ruskom stavia opatrne Litva v utorok oznámila, že nepodporí dohodu medzi Európskou úniou (EÚ) a Ruskom o Kaliningrade, pokiaľ nezíska ďalšie garancie, že jej záujmy budú plne ochránené. Enkláva Kaliningrad, v ktorej žije milión obyvateľov, bude úplne odrezaná od Ruska, keď sa v roku 2004 susediaca Litva a Poľsko stanú členmi EÚ. Lídri európskej pätnástky a ruský prezident Vladimír Putin podpísali v pondelok v Bruseli dohodu, podľa ktorej budú môcť Rusi od júla budúceho roka cestovať medzi Kaliningradom a Ruskom cez územie Litvy na základe špeciálnej tranzitnej priepustky, a nie klasických víz. "Ďalšie rozhodnutie bude závisieť na forme garancií, ktoré EÚ ponúkne a na spolupráci Ruska pri riešení niektorých vecí dôležitých pre Litvu," uvádza sa v stanovisku litovského ministerstva zahraničných vecí. JUNCKER: SR má plnú podporu Luxemburska do EÚ a NATO Podporu Luxemburska v integračnom procese do Európskej únie (EÚ) a NATO sa dostalo Slovensku z úst najvyšších predstaviteľov Luxemburského veľkovojvodstva s ktorými sa stretol prezident Slovenskej republiky (SR) Rudolf Schuster. Po stretnutí so slovenským prezidentom vyjadril luxemburský premiér Jean-Claude Juncker presvedčenie, že Slovensko sa už čoskoro stane členom oboch týchto zoskupení. "Odvtedy ako je pán Dzurinda slovenským premiérom, podporujeme kandidatúru Slovenska na členstvo v NATO. Myslíme si a dúfame, že Slovensko bude na členstvo do aliancie pozvané na summite v Prahe. Som presvedčený, že Slovensko sa čoskoro stane novým spojencom NATO," povedal po stretnutí s prezidentom Schusterom premiér Juncker.