KLAUS: Psychologická železná opona vstupom do EÚ nezmizne
BRATISLAVA 12. novembra (SITA) - Aj keď železná opona spadla pred trinástimi rokmi, stále existuje psychologická bariéra oddeľujúca postkomunistické krajiny od ostatnej Európy a obávam sa, že ani ich vstup do Európskej únie (EÚ) nebude znamenať jej koniec
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
. Uviedol na diskusnom fóre HN clubu na tému Stredná Európa a rozšírenie EÚ predseda ODS a poslanec českého parlamentu Václav Klaus. Pred blížiacim sa decembrovým summitom EÚ v Kodani, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou rozhodne o ukončení rokovaní s desiatimi kandidátskymi krajinami, zdôraznil, že rozšírenie bude obrovským zásahom do života členských i kandidátskych štátov. Aj keď po páde komunizmu bol hlavným cieľom návrat do Európy, dnes sú krajiny bývalého východného bloku súčasťou iného projektu - vstupu do EÚ. Klaus však zdôraznil, že nie je dostatočne pochopená integrácia do európskeho bloku a formálne členstvo v EÚ. "Sú to celkom odlišné veci a trvám na tom, že stále nie sú správne vnímané," uviedol. Ľudia podľa neho od formálneho vstupu očakávajú viac, než je reálne. "Deň D bude relatívne málo významný moment, zaznejú fanfáry a odznejú prejavy, ale v našich životoch sa v ten deň nič podstatné nestane," povedal v prednáške na úvod fóra. Aj keď drvivá väčšina integrovania už nastala, otázkou zostáva, čo bude formálny vstup znamenať. Ten sa týka aj finančných transferov na oboch stranách a mylných informácií o skutočných nákladoch a výnosoch na oboch stranách. "Som presvedčený, že v prvom období bude čistý finančný transfer v prípade Českej republiky mínusový. Budeme viac prispievať, ako ťažiť," uviedol a dodal, že sa to týka aj Slovinska, Cypru, prípadne Malty. Integrácia však podľa Klausa oveľa viac závisí na liberalizačných procesoch, otváraní sa a prispôsobovaní legislatívy ako na samotných finančných transferoch. Napriek "milým, láskavým a ústretovým" deklaráciám politikov si Václav Klaus myslí, že je pre členské krajiny EÚ podstatné udržanie súčasného stavu výhod plynúcich z členstva v bloku, a tak z tohto racionálneho pohľadu možno vyvodiť záujem členských krajín čo najviac oddialiť rozšírenie únie. Z Klausovej "benefičnej krivky" vyplýva maximálny záujem členov nerozšíriť EÚ a maximálny záujem kandidátov vstúpiť do európskeho priestoru. Podľa Klausa je nesprávna otázka: kedy (napríklad) ČR vstúpi do EÚ. Musí to byť kombinácia dvoch faktorov: kedy a ako. "Môžeme preferovať zajtra, ale za cenu neúplného členstva," uviedol a dodal, že záujmom by malo byť úsilie o úplné členstvo. Dynamiku európskeho integračného procesu dokumentoval na vývoji samotnej EÚ. Prvou fázou bolo Európske hospodárske spoločenstvo, ktorého súčasťou sú kandidátske krajiny už dávno, ďalšou Európske spoločenstvo, kedy sa integračný proces rozšíril z hospodárskej sféry na politickú. Od roku 1991 je Európska únia schválená maastrichtským summitom. "Bol to zásadný krok na ceste od medzivládneho priestoru k unifikácii," uviedol Klaus. Nasleduje Európska menová únia a ďalším krokom by mohla byť Európska politická únia. Spomenul aj referendum o Zmluve z Nice v Írsku. "Táto zmluva nemá nič spoločné s rozšírením, je o tom, či 335 oblastí činností únie pôjde z dimenzie národnej do nadnárodnej, o tom bolo hlasovanie v Írsku" uviedol Klaus.