MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

BRATISLAVA 12. novembra (SITA) - Ochotu EÚ akceptovať výsledky poľnohospodárskej výroby kandidátskych krajín z rokov 2001 a 2002 naznačil koncom minulého týždňa európsky komisár pre poľnohospodárstvo a rybolov Franz Fischler v Prahe na stretnutí s ministr

ami poľnohospodárstva kandidátskych krajín. Naznačil pritom, že by mohlo dôjsť k zvýšeniu produkčných kvót. Zásadné zlepšenie podmienok vstupu sa však kandidátskym krajinám nepodarilo vyjednať, a to ani napriek tomu, že pred hotelom Diplomat, kde stretnutie prebiehalo, požadovalo rovnocenné podmienky po rozšírení EÚ viac ako 200 poľnohospodárov z Českej republiky, zo Slovenska a z Poľska. Problematická zostáva výška priamych platieb pre kandidátske krajiny, snaha skrátiť desaťročné prechodné obdobie, počas ktorého sa platby v nových členských krajinách majú vyrovnať tomu, čo dostávajú farmári súčasných členských krajín a výška národných produkčných kvót pre subvencované komodity. Farmári z kandidátskych krajín sa obávajú, že priame platby vo výške 25 % z úrovne vyplácanej farmárom v súčasnej EÚ povedú k strate ich konkurencieschopnosti na jednotnom európskom trhu. Fischler však upozornil, že celý problém je omnoho širší a nemožno ho zužovať len na otázku výšky priamych platieb a kvót. Píšu Hospodárske noviny.
Otázka Kaliningradu, boj proti terorizmu, situácia v Čečensku a hospodárska spolupráca boli hlavnými témami včerajšieho desiateho summitu EÚ - Rusko v Bruseli. Ruská delegácia na čele s prezidentom Vladimirom Putinom a delegácia EÚ vedená dánskym premiérom Andersom Foghom Rasmussenom hneď na úvod spečatili už avizovanú dohodu, ktorá rieši problémy s cestovaním medzi Kaliningradom a zvyškom Ruska, ktoré by obyvateľom tejto enklávy spôsobilo rozšírenie EÚ o Poľsko a pobaltské republiky. Ako píše Sme, úspech uzavretia tohto problému, ktorý dlho rozdeľoval EÚ a Moskvu, a ktorému predchádzali zdĺhavé rokovania, však zatienila otázka Čečenska. Putina vítala v Bruseli demonštrácia proti vojne v Čečensku a protesty podporilo aj niekoľkých poslancov Európskeho parlamentu. Európski diplomati dali Moskve najavo, že táto téma bude na summite nastolená.
Družstvá sú dôležitou súčasťou krajín EÚ, kde družstevné podniky uspokojujú potreby 83,5 milióna obyvateľov. U nás pracuje v 1071 družstvách viac než 110-tisíc zamestnancov. Napríklad výrobné družstvá u nás dosahujú ročne tržby vyše miliardy, pričom značná je ich exportná výkonnosť. Spotrebné družstvá dosahujú ročne maloobchodný obrat vo výške viac než 26 mld. Sk. V súčasnosti je 14 % obyvateľov Slovenska členom niektorého z družstiev. Aj z týchto niekoľkých čísel je zrejmé, že družstevné hnutie na Slovensku má svoju silu. Zdôrazňuje to aj predseda Slovenského zväzu výrobných družstiev (SZVD) Ing. Marian Rybár: "Výrobné družstvá prekonali neraz veľmi bolestivú cestu transformácie, ale dnes sú v mnohých prípadoch podnikateľsky veľmi úspešní." Píše Hospodársky denník.
Európska únia včera na rokovaniach v Bruseli nebola schopná vo viacerých oblastiach zaujať konkrétne stanoviská k požiadavkám Slovenska. Najcitlivejšie otázky medzi SR a EÚ sa tak budú prerokúvať až na budúci pondelok. Slovensko chce uzavrieť vyjednávania ešte pred decembrovým summitom v Kodani, ale iba za predpokladu, že dohoda bude výhodná nielen pre Brusel, ale aj pre Bratislavu. Brusel iba mlčal, keď slovenský vyjednávač Ján Figeľ predložil finančné požiadavky Slovenska, týkajúce sa predvstupovej pomoci. Podľa Figeľa by Slovensko malo dostať 153 miliónov eur v roku 2003, únia však svoj výpočet uvádzajúci sumu 123 miliónov eur ani po včerajšku neopravila. Posun sa dosiahol iba pri niektorých kvótach. Píše Pravda.

ll;hd

SME

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?