John B. Keane je tradicionalista a sila jeho próz spočíva v umení pozorovacom a portrétovom. Zachytil tak desiatky tvárí a postáv, ktoré zaľudňujú jeho prózy. Ich názvy Fred Rimble, Žena, ktorá nenávidela Vianoce, Dousie O‘Deanová a ďalšie sú dôkazom, že v centre spisovateľovej pozornosti sú konkrétni ľudia, krajania, vidiečania pochádzajúci z juhozápadného Írska.
V tomto zmysle tiež chápeme autorove upozornenie, že postavy a situácie tejto knihy sú úplne vymyslené. Tak ako v mnohých iných prípadoch je na začiatku silná emotívna väzba, to, čomu sa veľakrát s pejoratívnym nádychom hovorí lokálny patriotizmus.
V skutočnosti je to silný základ, z ktorého vyrastá univerzalita každého umenia, teda to, čo presahuje obzor všetkého lokálneho alebo folklórneho. Tieto prózy majú všetky prednosti žánru, niekedy si vystačia s jednoduchým námetom, inokedy na troch-štyroch stranách podajú realistickú drobnokresbu jedného celého životného osudu, ktorý sa tragicky uzavrel (Obesenec).
Ľudia týchto príbehov ctia tradíciu - aj keby mala byť iba súborom zvykov, ktoré treba dodržovať, a povier, ktoré sa musia rešpektovať - a hodnoty rustikálnej pospolitosti. Všetko má svoj čas a existuje v ráde, ktorý je najvyššou uznávanou hodnotou.
Každá, aj tá najbanálnejšia udalosť sa podriaďuje určitým pravidlám, je rituálom. Ak člen rodu navštívi svojich príbuzných na opačnom konci dediny, riadi sa týmto rituálom. Zasadne, pije ponúknuté pivo a whisky, a buď mlčí, alebo vedie nezaujímavé reči o počasí a úpadku umenia správneho pitia whisky. To robí takmer tri hodiny a až potom, keď je na odchode, sa ho hostiteľ opýta na cieľ návštevy. A on až potom vysloví prosbu o zapožičaní niekoľkých stoličiek - na hostinu po pohrebe súrodenca.
Keane je konzervatívec a realista: píše o tom, čo pozná a miluje.
Reálno v prózach tejto knihy prevažuje a iba výnimočne sa autor pokúša o presah a vytvorenie zmesi reality a fantázie, tak trochu v duchu hrôzostrašných ľudových povestí. V poviedke Od budúcej nedele hráš za nás sa obyčajná opilecká historka mení na horor, keď jeden z vidiečanov, vracajúci sa z nočnej okružnej jazdy po krčmách, je vyzvaný na zápas v írskom pozemnom hokeji - na cintoríne a s mŕtvymi.
Týchto výnimiek však nie je veľa. Autora Írskych poviedok zaujíma jedinečnosť každého ľudského osudu a tiež jeho temná odvrátená strana. Morbídnosť a čudáctvo patria v tomto svete k najzákladnejším konštantám. Humor najlepších próz tejto knihy je veľmi nenásilný a vzniká ako vedľajší produkt autorovej životnej filozofie či skôr schopnosti vidieť postavy svojho vidieckeho raja síce neidylicky, ale súcitne a dobrosrdečne. Keane neexperimentuje, rešpektuje hranice žánru a snaží sa byť dobrým remeselníkom svojho literárneho remesla. Nič viac, nič menej.
JIŘÍ OLIČ
(Autor je básnik, výtvarný a literárny kritik)
