BRATISLAVA 11. novembra (SITA) - Farbám holandskej jesene vládne šedá. More a kanály sú zaplavené mútnou vodou. Nekonečné mraky kropia už aj tak premočenú zem studeným dažďom. Záplavy sú všadeprítomnou hrozbou. Tohtoročná jeseň sa však niečím odlišuje. Pí
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
šu české Hospodářské noviny. "Politická scéna prežíva najbúrlivejšie obdobie za posledných dvadsať rokov. Centristická vláda vydržala iba tri mesiace. V koalícii bola pol roka stará populistická Listina Pima Fortuyna. To hlavné však je, že ľudia sa teraz prebudili a chcú sa angažovať a diktovať stranám politické témy," cituje internetová podoba denníka Jana Vermeulena, politológa žijúceho v Groningene. Do tejto logiky podľa novín zapadá posledná udalosť. Malá opozičná strana D66 presadila v parlamente návrh na vypísanie referenda k rozšíreniu Európskej únie. Plebiscit nie je v Holandsku úplnou novinkou, ale na prijatie desiatich kandidátskych krajín ho doteraz nikto nežiadal. Iniciatíva D66 napriek tomu prešla a parlament dal vláde ľudové hlasovanie na zváženie. Aj keď úradujúcemu premiérovi Balkenendemu sa do referenda nechce, nemôže ho len tak zavrhnúť. Za dverami sú januárové predčasné voľby a medzi Holanďanmi rastie potreba po väčšom podiele na rozhodovaní. "Podporujem rozšírenie, ale chcem referendum. Vláda sa nesmie báť komunikovať s ľuďmi. Je nezmyselné, aby v takých kľúčových veciach ľudia mlčali. Budeme to my, kto bude na nových členov doplácať," hovorí mladý utrechtský audítor Wim Zeeman a potvrdzuje staré pravidlo, že členovia súčasnej pätnástky sa mnoho krát chápu ako elitný klub, ktorý sa stále pýta, či vstupujúci neohrozia ich vžité výsady. Práve týchto úvah sa úradujúci premiér obáva a o referendum prekvapujúco nestojí ani populistická Listina Pima Fortuyna. Politici z ľavej i pravej časti spektra dobre vedia, že o rozšírení sa v minulosti hovorilo len minimálne. "Viem, že prijatie Poľska je nelogické. Bude nás to stáť veľa peňazí. Poľnohospodárske dotácie v únii sa vôbec neznižujú a to nás vyjde draho. O ďalších problémoch som nepočul," uviedol pre české noviny hotelový recepčný Henrik Dekker. O výhodách rozšírenia mu údajne nikto nehovoril. Rovnako bol prekvapený, že do EÚ vstupuje desať krajín a že medzi nimi je aj Cyprus a Malta. "Prijatie nových štátov do EÚ sa dostalo do zvláštnej atmosféry. Témy tradičných politických strán ľudí nezaujímajú. Dominuje imigrácia a obava, že východná Európa vysaje z Holandska ďalšie peniaze. Mohlo by to vyzerať, že túto diskusiu otvoril v tomto roku dnes už mŕtvy Fortuyn, ale nie je to tak. Fortuyn sa vyhlásil za tribúna ľudu. Hovoril, čo si niektorí ľudia myslia, nie to, čo si majú myslieť," poznamenáva politológ Vermeulen. Úradujúca vláda má podľa neho zjednodušenú situáciu, pretože usporiadať referendum v Holandsku je veľmi zložité. "Keby vláda súhlasila, že je to nutné, potrebuje ešte pred vypísaním hlasovania 40 tisíc podpisov. K urnám potom musí prísť minimálne 600 tisíc ľudí, aby bol výsledok platný. A čo je najhlavnejšie, referendum má iba odporúčací charakter," tvrdí Vermeulen. Podľa expertov je však pravdepodobnejšie, že Holanďania sa k rozšíreniu EÚ v plebiscite nevyjadria. Myšlienka na priame rozhodovanie v európskych záležitostiach však bude silnieť. Už v roku 2000 žiadala vtedajšia dúhová koalícia premiéra Wima Koka o celoeurópske referendá k významným uzneseniam EÚ. Myšlienka vzápätí zaspala. Ako je vidieť, nie navždy, dodávajú Hospodářské noviny.