KOŠICE - Avizované zatvorenie košickej záchytky k prvému júlu sa nekoná. Vedenie Fakultnej nemocnice však rozhodlo, že kvôli nedostatku finančných prostriedkov zredukuje počet lôžok z piatich na tri a klientov z mestských častí, čo nemocnici neplatia svoje podlžnosti, prijímať nebude.

Vedenie fakultnej nemocnice spolu s oznámením o redukcii lôžok požiadalo mestské časti, aby prehodnotili platenie za zachytených občanov nad rámec zákona. Teda poskytli nemocnici viac ako 600 korún za osobu. Reálne prevádzkové náklady na lôžko predstavujú až 960 korún, nerátajúc náklady na nevyhnutné vyšetrenia intoxikovaných alebo zdravotnú starostlivosť. Podľa riaditeľa nemocnice Vladimíra Pramuka by finančné prostriedky na tento účel mohli jednotlivé mestské časti vyčleniť z poplatkov za predaj alkoholických a tabakových výrobkov.

Košická záchytka má už viac ako tridsaťročnú tradíciu. Prvá záchytná stanica sa sformovala v roku 1967. Patrila pod psychiatrické oddelenie a noc vtedy stála opilcov sto korún. Neskôr cena za noc vzrástla na tri stovky, takže sa o nej hovorilo ako o najdrahšom ‘hoteli‘. Dnes je záchytná stanica súčasťou Centra na liečbu drogových závislostí.

„Záchytné izby začali u nás vznikať v päťdesiatych rokoch a boli súčasťou zdravotníckych zariadení. To preto, lebo sa verilo, že tak budú mať ľudia závislí od alkoholu väčšiu motiváciu na liečbu. No ukázalo sa to úplne neúčinné a už rovných tridsať rokov odborníci bezvýsledne bojujú o to, aby sa záchytky dostali mimo rezortu zdravotníctva. Pretože ak sú klienti agresívni, musí sa použiť represia, a to do zdravotníctva nepatrí. Ideálne by bolo, ak by záchytné izby patrili pod mestá alebo pod políciu. Samozrejme, musí byť zabezpečená i potrebná zdravotná starostlivosť, pretože intoxikácie môžu mať naozaj závažné dôsledky,“ povedal nám na okraj problému primár protidrogového centra MUDr. Vladimír Čapoun. Naša legislatíva však stanovuje, že ju zriaďuje ministerstvo zdravotníctva po dohode s obcou. Je to pozostatok absurdnej česko-slovenskej koncepcie, ktorá nemá podľa V. Čapouna nikde vo svete obdobu - záchytné izby spadajú zväčša priamo alebo nepriamo pod políciu. Tá však na Slovensku o ich prevádzkovanie záujem nemá. A zdravotníctvo zas nemá peniaze. Preto záchytky postupne zanikajú - zostalo ich už len niekoľko vo väčších mestách. Neistá je aj budúcnosť tej košickej.

JAROSLAVA GAJDOŠOVÁ