O miléniovú Veroniku a jej dvoch starších súrodencov sa už niekoľko týždňov nestarajú ich rodičia, ale sestričky z Detského domova v Sečovciach. Deťom ich opatera prospieva. Vyzerajú inak, ako keď ich tam pred vyše mesiacom prijali. Boli nielen na prvý pohľad zanedbané, ale podľa všetkého prežili i nejakú traumu - javili sa zakríknuté a bojazlivé, svoje ilustrovali i modriny na telíčku štvorročného Arpáda. O podmienkach, v ktorých s rodičmi žili, svedčili aj stopy po vpichoch nejakých parazitov. Matka detí Magdaléna V. je od minulého týždňa obvinená pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, pretože starostlivosť o deti bola podľa lekárov i sociálnych pracovníkov nedostatočná.

Zahodená šanca

Miléniové dieťa Veronika prišlo na svet v prvých sekundách tohto roku v košickej fakultnej nemocnici. Nemalo však pred sebou ružovú perspektívu. Veroniku doma nečakala vkusne zariadená detská izbička, naopak, jej rodičia s dvoma súrodencami sa tlačili s druhovou matkou a jej bratom v malom byte. No miléniová mamička mala šťastie. Mestský magistrát jej pridelil sociálny byt. Šancu na lepší život však Magdaléna V. a jej druh premrhali. Byt predali a peniaze minuli. Skončili tam, kde boli predtým - u druhovej matky. A deti v detskom domove.

O umiestnení trojice detí v domove požiadala ešte začiatkom minulého mesiaca ich matka sociálny odbor príslušného okresného úradu. Deti boli špinavé, pomočené a choré. Po niekoľkých dňoch strávených v nemocnici prijali súrodencov v Detskom domove v Sečovciach.

V domove

„Deti spočiatku vôbec nekomunikovali, mysleli sme, že vôbec nerozprávajú. No zakrátko sme zistili, že chlapec rozumie po maďarsky. No jeho komunikácia je zatiaľ dosť obmedzená. Dvojročná Darinka je na tom ešte horšie,“ hovorí riaditeľka domova Mária Gojdičová.

„Chlapec sa už zjavne aklimatizoval. Je však trochu agresívny, reaguje tak niekedy pri styku s inými deťmi. Útočí preto, že má pocit ohrozenia. Musel prežiť silnú traumu. Rany na duši bývajú často veľmi hlboké a neraz prejdú celé mesiace, kým deti pochopia, že im nikto neubližuje. Napriek všetkému som presvedčená, že je deťom u nás dobre. Pretože keď ich uložíme spať, majú spokojný výraz,“ dodala. Keď deti prišli do domova nemali žiadne hygienické návyky, Darinka nevedela používať ani nočník.

Ďalší osud? Neznámy

„Neraz sa k nám dostávajú deti zo zlého sociálneho prostredia a sú po rôznych stránkach zanedbané. Musím však povedať, že sme sa stretli aj s horšími prípadmi, chlapec si napríklad vie po sebe odložiť veci,“ hovorí M. Gojdičová. V tomto prípade je obzvlášť viditeľné súrodenecké puto. Deti sa majú navzájom veľmi radi, Arpi i Darinka sa k sebe celkom nenútene túlia a malú Veroniku s láskou pohládzajú.

„Aký bude ich ďalší osud, v tejto chvíli ťažko povedať. Našou prvoradou úlohou je dať deti po psychickej stránke úplne do poriadku. Musia sa pozbierať a zotaviť, momentálne by im privykanie na novú rodinu vôbec nemuselo prospieť,“ vysvetľuje riaditeľka.

Späť po troch mesiacoch

Do detského domova sa dostávajú hlavne deti pochádzajúce zo zlého sociálneho prostredia. Pritom sa ich buď rodičia zriekli, alebo dali návrh na odobratie dieťaťa sociálni pracovníci, pričom o umiestnení v ústave rozhodol okresný úrad. Šance, že sa ich ujme náhradná rodina, sú však zväčša mizivé.

„Záujem o tieto deti síce je, ale nepokrýva počet detí umiestnených v domovoch. Navyše sa stane, že ľudia prejavia záujem o dieťa a potom si to rozmyslia. Riešením by mohlo byť aj ponúknutie detí na adopciu do zahraničia, ale obnáša to nemálo problémov. Je fantastické umiestniť deti v ideálnej rodine, nech pochádza odkiaľkoľvek. Nezáleží na tom, kde budú vyrastať, ale na tom, ako je o ne postarané a či dostávajú veľa lásky, aby z nich vyrástli osobnosti, ktoré sa v živote presadia,“ zdôrazňuje riaditeľka.

„Nejedno dieťa si prežilo svoje. Mali sme tu napríklad takmer od narodenia dievčatko, ktoré si po roku vzala matka k sebe. Do troch mesiacov bolo späť. No vrátilo sa v zúboženom stave. Muselo byť ťažko týrané, doteraz sa z toho nespamätalo. Okrem bitky musela mama svoju mentálne postihnutú dcéru i šklbať za vlasy, pretože jej doteraz vypadávajú, keď sa ocitne čo i len v trochu stresujúcej situácii. A vôbec sa nechce dať učesať,“ hovorí vrchná sestra Anna Kolesárová.

Matka chce deti

Aký bude ďalší osud Veroniky a jej súrodencov, zatiaľ ťažko povedať. Aj keď už jedna rodina prejavila záujem postarať sa o všetky tri deti, matka sa ich zatiaľ nevzdáva.

Vyhlásila, že nesúhlasí s akoukoľvek formou náhradnej rodinnej starostlivosti a urobí všetko preto, aby si ich mohla vziať domov.