BRATISLAVA 11. novembra (SITA) - Obvyklý spôsob, ako sa vyhnúť ťažkému politickému rozhodnutiu, je odklad. Práve ten využila Európska únia (EÚ), keď odložila zásadnú reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) do roku 2013, píše v komentári český d
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
enník Mladá Fronta Dnes. Prinieslo to dva výsledky. Po prvé, francúzsky prezident Jacques Chirac sa nedohodol s britským premiérom Tonym Blairom, ktorý dal otvorene najavo svoju nespokojnosť, že Francúzsko v skutočnosti dosiahlo zachovanie existujúcich subvencií svojim farmárom. Po druhé, k rozšíreniu môže dôjsť v roku 2004 aj s vedomím, že celkovému rozpočtu únie nehrozí explózia. Súčasná EÚ má 15 členov, ale v poľnohospodárstve pracujú v priemer iba 4 percentá obyvateľstva, uvádza na doplnenie Mladá Fronta Dnes. Únia poskytuje svojim vôbec nie chudobným roľníkom subvencie vo výške asi 30 miliárd eur ročne, čo platia predovšetkým daňoví poplatníci z miest. V roku 2004 by do EÚ malo byť prijatých desať pomerne chudobných krajín. Medzi nimi Poľsko, kde stále jeden z piatich obyvateľov obrába pôdu, Litva, Lotyšsko a Slovinsko, kde je podiel roľníkov o niečo nižší. Poľnohospodári vo všetkých týchto krajinách si už dnes medlia ruky, že budú dostávať subvencie ako ich kolegovia z únie. Problémom je, kde vziať peniaze. Buď budú daňoví poplatníci z existujúcich členských štátov dávať viac alebo bude krajec spoločnej politiky natretý tenšou vrstvou masla. Prvú alternatívu voliči ťažko podporia. Aj zvyčajne poslušným Nemcom sa nijako nepáči perspektíva financovať Poľsko, zvlášť keď minulé desaťročie boli zdaňovaní na obnovu východného Nemecka. Alternatívne riešenie - podeliť sa o existujúcu hotovosť s novými členmi - Chirac odmietol, pretože by ho ťažko obhájil pred vidieckymi voličmi. Východiskom je podľa Mladej Fronty Dnes typická eurofinta. Po prvé, do roku 2013 v kase nebude viac peňazí. Poľnohospodári v desiatich nových členských štátoch dostanú spočiatku iba 25 percent subvencií, ktoré dostávajú roľníci v súčasných členských štátoch. (Logicky vzniká otázka, prečo bohatí farmári potrebujú viac subvencii než chudobní.) Budúce členské krajiny dostali sľub, že v roku 2013 konečne dosiahnu rovnakú výšku subvencií ako zvyšok únie. Odkiaľ však prídu peniaze, to summit nevyriešil, konštatuje Mladá Fronta Dnes. Britský premiér Tony Blair však tento scenár odmietol. Potom predložil racionálny návrh: zrušiť spoločnú poľnohospodársku politiku a začať s novým, spotrebiteľom nakloneným systémom podpory poľnohospodárstva. Chirac však stratil svoj pokoj a začal poukazovať na vracanie časti britského príspevku do rozpočtu EÚ, ktoré vynegociovala Margaret Thatcherová v roku 1984. Výsledkom toho všetkého je únia s rôznym stupňom členstva, čo bude zdrojom politického napätia, zastaraná politika subvencovania poľnohospodárstva, vysoké ceny potravín a takmer istý výhľad, že celá schéma financovania bude musieť byť skôr či neskôr znovu prejednaná, uzatvára Mladá Fronta Dnes.