Vlky sú pažravé zvieratá. Raz sa jeden z nich napchával tak rýchlo, že sa mu do hrdla zapichla ostrá kosť. Už si myslel, že zahynie, lebo pre kosť v hrdle nemohol kričať a ni o pomoc. Mal však šťastie. Bocianovi, čo neďaleko lovil žaby, dal znamenie, aby mu dajako pomohol.
Keď videl bocian nešťastného vlka, zľutoval sa nad ním a koncom svojho zobáka mu kosť z hrdla vytiahol.
"Za takú skvelú službu, ktorou som ti život zachránil, si istotne zaslúžim aj skvelú odmenu," oslovil vlka, ktorý už dych polapil.
Vlka však pri slove odmena pochytila strašná zlosť: "Ty nevďačník! Za odmenu pokladaj, že si spolu s kosťou bez nehody vytiahol z mojej papule aj vlastný zobák."
Nevďačný vlk rýchlo zabudol, že pred chvíľou ho už smrť obchádzala. Vyceril zuby a bociana k slovu už nepustil: "Prac sa mi z očí, nech ťa viac už nikdy nevidím!"
Poučenie: Nečakaj, že dobro sa vždy dobrým opláca.
Bájka je z knihy Najkrajšie bájky. Autorom bájok je JEAN DE LA FONTAINE. Knihu vydalo vydavateľstvo JUNIOR. Prekložila a prerozprávala: Taťiana Žáryová.
