„Ak mi dá niekto prepitné 20 korún, je to sviatok, a ak 50, to je už na veľkú oslavu. Je to málokedy,“ hovorí taxikár Marián z Bratislavy. Jeho taxík brázdi ulice hlavného mesta osem rokov. Tvrdí, že pred piatimi rokmi to bolo iné, ľudia mali peniaze a taxikár sa uživil aj tým, ak len voľne jazdil po centre a bral ľudí „na mávačku“.
Dnes je klientov menej a menej. Aj tí sa vraj čoraz častejšie snažia taxikára dotlačiť k zaokrúhľovaniu sumy - nadol. „Ale stalo sa mi, že som viezol staršiu paniu, a keď som potom povedal 890 korún, v duchu som aj zapochyboval, či tú sumu uvidím. Keď zrazu ona sama povedala - tisícdvesto! Skoro som vypadol z auta! Stáva sa to. Ale dnes len výnimočne.“
Marián pripúšťa, že neochota dávať vyššie prepitné súvisí s tým , že taxíky sa ľuďom vidia pridrahé. „Všade vo svete sa taxa za kilometer rovná približne cene litra benzínu. U nás je benzín za vyše 30 a na telefonické objednávky chodíme za 15 korún na kilometer. No ľudia aj tak hovoria - drahé!“
Taxikár má podľa neho mesačne tržbu 30- až 40-tisíc, prepitné je z toho asi do dvoch percent. „Ak si však z tržby odrátate benzín, náklady a ďalšie platby, čistého je to tak 10- až 15-tisíc.“ (ru)
