Prísne pravidlá na to v žiadnej krajine nie sú. Preto sa vám ľahko môže stať, že zle odhadnutým „tringeltom“ sa v reštaurácii zosmiešnite pred pozvanou dámou, pohneváte si kaderníčku či kozmetičku alebo to schytáte od nespokojného taxikára. Faktom je, že ak sa dnes ide do sveta, tak k dokladom, kreditke, mape a zubnej kefke sa zvyčajne pribalí aj informácia o nevyhnutnosti a výške prepitného v danej krajine. Blamáži navyše sa predsa možno vyhnúť.

Ľudia, ktorí nikdy nedostávali prepitné, vidia za ním väčšinou neprimerané príjmy. Zdá sa im, že na tringelty niekto číha na každom kroku: čašníci, barmani, taxikári, recepčné, kozmetičky, holiči, kaderníčky, pedikérky, chyžné, zdravotné sestry, opravári, toaletárky, turistickí sprievodcovia, nosiči, uvádzačky, šatniarky, poslíčkovia, pouliční predavači… Pritom zástupcovia minimálne polovice z týchto profesií by vás presvedčili, že prepitné je pár smiešnych mincí, ktoré nikoho z biedy nevytrhnú.

Všade sa však nájdu výnimky. Niekto má šťastie na profesiu s lepším obslužným, iný na výhodnú lokalitu, ďalší na šéfa a podaktorí na sebe pracujú a prehupnú sa o triedu vyššie k solventnejšej klientele.

Ale väčšina z nich sa zhoduje v tom, že s tringeltmi to ide dolu vodou. Aspoň na Slovensku. Aj na tom vidno, že ľudia nemajú peniaze. Pred piatimi rokmi vraj bolo prepitné úplne o inom. (ru)