BRATISLAVA 1. júna (SITA) - Slovensko sa už v pondelok 2. júna dozvie, či ho Európska komisia vyradí z procedúry nadmerného deficitu. V nej sú pritom zaradené krajiny, ktorých deficity prekračujú povolené hranice a v rámci tejto procedúry sa majú dostať na udržateľnú úroveň.
Očakáva sa, že Slovensko bude vďaka vlaňajšiemu stlačeniu deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu a prognózy jeho udržania pod touto hranicou aj v ďalších rokoch z procedúry nadmerného deficitu vyradené. A nič by na tom nemala zmeniť ani jesenná notifikácia dlhu a deficitu, ktorá by pri zohľadnení novej metodiky ESA2010 mohla náš vlaňajší deficit napokon nad spomínané 3 % zdvihnúť. Komisia by sa totiž mala k posudzovaniu udržateľnosti verejných financií Slovenska vrátiť až pri ďalšej jarnej notifikácii deficitu a dlhu, kedy sa bude hodnotiť hospodárenie verejnej správy už za rok 2014.
Okrem toho sa však Slovensko v pondelok dozvie aj oblasti, v ktorých by podľa Európskej komisie mohlo pridať, aby smerovalo k udržateľnému hospodárskemu rastu a zamestnanosti. Komisia bude totiž zverejňovať v rámci Európskeho semestra hospodárske odporúčania pre krajiny, ktoré vypracuje na základe reformných programov prijatých od jednotlivých členských štátov.
K oblastiam, ktoré najviac trápia slovenské hospodárstvo, sa však už od začiatku roka 2013 môžu na stretnutiach organizovaných Zastúpením Európskej komisie na Slovensku vyjadrovať zástupcovia štátu, súkromného sektora a ďalší odborníci. Zastúpenie zatiaľ zorganizovalo 15 takýchto stretnutí, z ktorých okrem iného vyplynulo, že jedným z najväčších problémov slovenskej ekonomiky je štrukturálna dlhodobá nezamestnanosť. Problémy pritom účastníci nevidia v čiernej práci, ani v nezamestnanosti Rómov, nakoľko títo sú do veľkej miery neaktívni a nevstupujú do štatistík nezamestnaných. Problémom je slabá motivácia prejsť na nízko platenú prácu pri strate dávok, nepripravenosť absolventov na potreby trhu práce a zhoršujúce sa podnikateľské prostredie.
V oblasti energetiky účastníci poukazovali na netransparentnosť regulácie a vysoké ceny pre priemyselných zákazníkov, ktoré znižujú konkurencieschopnosť slovenského priemyslu. Starosti slovenským podnikom robí aj ambiciózna politika Európskej únie v oblasti ochrany klímy a životného prostredia. Na druhej strane komisárka pre ochranu klímy Connie Hedegaard na februárovom stretnutí poukázala na prednosti investícií do nových zelených technológií v energetike.
V zdravotníctve účastníci stretnutí skonštatovali, že problémom nie je objem peňazí, ktorý do sektora prúdi, ale skôr využitie týchto zdrojov a prebytočná spotreba v niektorých oblastiach. V nemocniciach je podľa nich príliš veľa akútnych lôžok, ktoré sčasti nahrádzajú neexistujúcu dlhodobú starostlivosť. Porovnanie ukazovateľov zdravia slovenskej populácie voči Európskej únii a OECD je naopak nelichotivé, dožívame sa menej zdravých rokov života a zomierame aj na ochorenia, ktorým je možné predchádzať.
V školstve je podľa odborníkov naopak peňazí málo, čo sa prejavuje aj malou atraktívnosťou učiteľského povolania. Smery štúdia nie sú orientované na požiadavky trhu práce a mnohí absolventi majú problém nájsť adekvátne zamestnanie.
