Kamera skura a Kunst-fu, Erik Binder druhý zľava. FOTO – KAMERA SKURA
Na budúci rok sa začne v lete v Benátkach päťdesiaty ročník bienále umenia, jednej z najvýznamnejších svetových prehliadok súčasného výtvarného diania. Česko-slovenský pavilón bude patriť spoločnému projektu českej výtvarnej skupiny Kamera skura a osnovateľa slovenskej skupiny Kunst-fu ERIKA BINDERA.
„S Kamerou skurou sme sa spoznali na spoločných výstavách v Ostrave, alebo v pražskej Galérii v Jelení a názorovo sme si padli do oka,“ hovorí Erik Binder, ktorý názvom Kunst-fu pomenoval otvorenú platformu pre vybraných ľudí. Kameru skuru zas tvoria umelci z ostravskej univerzity Martin Červenák, Jiří Maška a René Rohan, a k názvu ich inšpirovala camera obskura – fotografický prístroj, v ktorom vidno obraz naopak. Aj slovo skura je blízke obom stranám – v sliezskom nárečí znamená tak ako v šarištine kožu.
Hviezdy a duchovno
K nápadu, čo dať do výstavného pavilónu, ich priviedla sama podstata bienále. „Je to veľká reprezentácia štátov, ktoré prezentujú umenie. O tom, ktorý umelec bude vystavovať, rozhoduje komisia. Tento rok rozhodovala česká Národná galéria, keďže záštitu nad česko-slovenským pavilónom budú mať teraz Česi,“ hovorí Binder. Na vypísanú tému Sny a stretnutia odpovedajú tvorcovia jednou z fotiek Kamery skury – fotografiou človeka zaveseného na kruhoch v gymnastickom úbore, s trpiteľským výrazom na tvári. Trpiteľská reprezentačná póza poukazuje na stretnutie dvoch svetov: športového, v ktorom sa pohybujú zbožňované športové hviezdy, a duchovného, súvisiaceho s náboženstvom.
„Gymnastu budú dopĺňať videoprojekcie divákov a veľké teplo,“ dodáva Binder. Stretnutím odlišných svetov je aj zháňanie prostriedkov na realizáciu výstavy v Benátkach: „Šport je skvelo sponzorsky dotovaný, a vieme, ako je na tom kultúra. Budeme tu mať možnosť porovnať, keď začneme hľadať sponzorov my.“
Rok 2003 bude Fu-fi
Kamera skura priznáva náklonnosť k témam, ktoré komentujú kultúru supermarketov, mobilov a Hollywoodu. Čo zaujíma voľnú skupinu Kunst-fu?
„Tiež nás fascinujú výdobytky techniky, ale my sme orientovaní na Východ,“ potuteľne sa tvári Erik Binder. „Zaujíma nás život hongkonských filmových hviezd a produkcia Bollywoodu, indickej obdoby amerického filmového sveta. Ďalej Japonsko, Pokémoni a hi-tec, sci-fi seriály.“ Kunst-fu vyhlasuje ďalší rok 2003 rokom Fu-fi, futuristických fikcií, na ktoré sa budú orientovať ich nové výstavy. „Bavia ma moderné materiály,“ dodáva výtvarník, „Goretex a vyššie.“ Drahé vymoženosti výskumu však podľa vlastných slov sleduje len na fascináciu a v tvorbe používa štýl trhových obchodníkov, ktorí značkové tenisky Nike nahrádzajú istanbulskými Mike.
K novým nápadom podľa všetkého vie Bindera vyprovokovať aj slovíčko, ktoré hneď padne za obeť slovnej hračke alebo bujarej vizuálnej predstave. A tak sa premelieme cez cvičené bojové opice až ku „kopačkám“ z otočky na autobusovej stanici a skončíme pri otázke, či toto nie sú veľmi povrchné inšpirácie, importované z Východu. „Akčné kung-fu filmy sú rovnako časťou nášho vedomia, každý ich pozná. Východná mystika je globálny prvok, ku ktorému tu pristupujeme z európsko-balkánskeho pohľadu,“ hovorí Binder. „Svojej kultúre, v ktorej som vyrástol, nerozumiem, rovnako ako tejto.“
K ironizácii dovezených kultúr núti nielen povrchnosť prebratého, ale naopak, aj prílišný, automatický obdiv. Oba prístupy čakajú na svojich komentátorov: „So všetkým, čo považujeme za súčasť súčasnosti, slobodne narábame bez ohľadu na to, či je to dobré, alebo nie,“ tvrdí výtvarník, ktorý ako hovorí, pri tvorbe používa hlavu a až potom všetko ostatné.
