FOTO - Archív
Jeden z najvplyvnejších svetových obchodníkov s kokaínom, ktorý mal v čase vrcholu svojho drogového kartelu v rukách 80 percent svetového obchodu s kokaínom, mohol včera v Kolumbii slobodne odísť z väzenia. Gilbert Rodríguez Orejuela si neodpykal ani polovicu z 15-ročného trestu a po siedmich rokoch ho pustili za dobré správanie.
Prepustenie najviac šokovalo prezidenta Alvara Uribeho, ktorý si pri nástupe do funkcie pred tromi mesiacmi určil ambiciózny cieľ - zbaviť krajinu drog a povstalcov. Nechal preveriť aj to, či sudca nebol podplatený, ale legálnu bitku prehral.
Gilberta Rodrígueza Orejuelu zatkla kolumbijská polícia v roku 1995 spolu s jeho bratom Miguelom. Bratov, vlastníkov kartelu z Cali, ktorý mal monopol na kolumbijskú koku a svetové prvenstvo v tomto obchode, sa justícii podarilo dostať do väzenia za obvinenie z pašovania 30 ton kokaínu do Ameriky.
Miguel ostal vo väzení, v roku 1996 si zaplatil útek z väzenia a za to dostal dodatočné štyri roky.
Orejuelu za trpezlivosť, akou odrovnával svojich protivníkov, prezývali „šachový hráč“. Bol známy vášňou pre kolumbijskú poéziu, futbal a mal priateľov na vysokých miestach. Kartel v Cali založil spolu s bratom v 70. rokoch. V roku 1993, keď polícia rozbila konkurenčný kartel v Medelline a zabila jej vodcu Pabla Escóbara, získal monopol na kolumbijský obchod s drogami. Medellinský kartel padol polícii prvý do rany, pretože sa správal násilne - má na svedomí životy desiatok policajtov, sudcov, novinárov a vládnych úradníkov.
Cali sa spriahol s políciou proti Escóbarovi a neskôr našiel spôsob, ako prežiť: fungoval ako veľká korporácia, jej moc siahala vysoko. V uplynulých 10 rokoch financoval kampaň prezidentovi a viacerým kongresmanom. Profit z drog investoval v legálnom obchode v Kolumbii aj v Amerike. Peniaze pral najmä cez špičkové technológie. V roku 1995 USA odhadovali jeho majetok na 205 miliárd dolárov.
Po páde Cali kolumbijský obchod s drogami prešiel do rúk malých skupín, ktoré si rozdelili úlohy. Marxistickým povstalcom platia časť profitu za ochranu kokových polí a laboratórií. S nimi bojujú o kontrolu územia pravicové skupiny, a tak ide časť drogového bohatstva do zbraní a plodí ďalšie nepokoje. Od roku 1985 tu v občianskej vojne podľa BBC prišlo o život 60 000 ľudí. Polovica krajiny je stále v rukách marxistických a pravicových povstalcov a drogových barónov.
USA poskytovali kolumbijskej vláde balík pomoci spočiatku len na boj s drogami, ktorý však veľa výsledkov nepriniesol.
Reputáciou vlády navyše otriasol tento rok korupčný škandál, pri ktorom z americkej pomoci zmizli dva milióny a Washington svoju pomoc načas zmrazil.
Neskôr pomoc rozšírili aj na boj s povstaleckými skupinami, z ktorých tri zaradili medzi teroristické.
(kl)
