nú zľavu.
Zľava však pokrýva len časť preplatku. Najnespokojnejším zákazníkom, ktorí sa neprestávajú sťažovať, spoločnosť zľavu predlžuje i na dlhšie obdobie - vráti sa im tak ďalšia časť ich peňazí. UPC sa však snaží, aby sa správa o väčšej zľave nerozkríkla.
Denník SME má k dispozícii kópiu dohody, podľa ktorej UPC jednému bratislavskému zákazníkovi predlžuje vernostnú zľavu až do júna 2003. Zákazník sa obáva zverejniť svoje meno, pretože dohoda mu zakazuje „inú osobu informovať o ustanoveniach či obsahu tejto dohody“.
Hovorca UPC Stanislav Šaling nepotvrdil ani nevyvrátil, že spoločnosť uzavrela s niektorými klientmi takéto dohody. Tvrdí, že UPC poskytuje len také služby, o ktorých verejne informuje. Ak majú klienti ďalšie požiadavky a otázky, majú sa podľa neho obrátiť na zákaznícke stredisko.
Marta Tomaščíková zo združenia Nesloboda divákovho výberu hovorí, že UPC pozýva nespokojných zákazníkov na rokovanie. Na stretnutí niektorým z nich potom ponúkne predĺženie zľavy. Musia však „podpísať akt mlčanlivosti“.
Potvrdil to aj zákazník, ktorému zľavu predĺžili. Po minuloročnom neoprávnenom zvýšení cien si začal z účtu odrátavať preplatok. UPC nesúhlasila a vyzvala ho, aby zaplatil. Keď sa odvolal (napísal UPC list), spoločnosť ho pozvala na osobné stretnutie, kde mu ponúkla predĺženie zľavy o pol roka.
Zákazník hovorí, že predĺženie zľavy je výsledkom jeho neodbytnosti. „Kto sa ozve, tomu povolia a kto sa neozve, tomu nepovolia,“ dodal. Ani dlhšia zľava nevynahradí všetky preplatky, ktoré spoločnosť zákazníkom dlhuje, považuje ju však za lepšiu možnosť, ako nedostať nič.
Právnik Vladimír Pirošík tvrdí, že klauzula o mlčanlivosti je bežnou súčasťou súkromných dohôd. Keďže sa k nej obe strany dobrovoľne zaviazali, je mlčanlivosť aj právne vynútiteľná. PETER CSERNÁK
