Ak muž a žena vystupujú v manželstve vždy ako rovnocenní partneri, nemal by byť vyšší príjem ženy žiadnym problémom. Každý z nich vkladá pritom do manželského vzťahu, ako samozrejmosť, to najlepšie a najcennejšie zo seba samého. Medzi manželmi dochádza k deľbe práce, práv a povinností podľa ich schopností a predpokladov dosahovať v niektorej oblasti čo najlepšie výsledky. Obaja partneri sú si vedomí vlastnej zodpovednosti za manželstvo. Veľmi citlivo vnímajú požiadavky a potreby toho druhého a pri rozhodovaní nezabúdajú prihliadať na jeho záujmy. Vzájomne si vážia svoju prácu a vynaložené úsilie.

V manželstvách, v ktorých sa muž a žena nestali partnermi (a nie je ich málo), ale rivalmi, prebieha tichý alebo otvorený boj o vplyv a moc. Stratégiu a taktiku, výber zbraní, munície, bojisko a spojencov volí každý z nich podľa svojho charakteru. Túto vojnu nemožno vyhrať, manželia to však nevedia, alebo nechcú vedieť, prípadne si to nechcú pripustiť. Vyšší plat sa v takýchto zväzkoch stáva vítanou príležitosťou pre odplatu a pomstu za príkoria, ktoré páchal ten druhý (v oblasti, kde mal prevahu). Manželka môže manželovi vyhadzovať na oči jeho neschopnosť plniť si rolu živiteľa rodiny a túto nadradenosť s úspechom rozširovať aj do iných sfér – najmä pre muža veľmi chúlostivej a ľahko zraniteľnej sexuálnej roviny. Neraz mu všemožne dáva najavo svoju nadradenosť a nezabúda ho ponížiť ako muža pri každej možnej príležitosti. Na odpoveď nemusí dlho čakať. Zaručene príde, keď to bude najmenej očakávať. V manželstvách, kde sú manželia protivníci, a nie partneri, sa každá rozdielnosť (vo vzdelaní, v sociálnom a pracovnom postavení, vo výške platu, ale aj v schopnostiach a intelekte) stáva zdrojom neustále sa opakujúcich stretov a konfliktov. Takéto manželstvá nie sú pre jednotlivca, rodinu a spoločnosť dobrodením, ale pohromou.