Najradšej varí na chalupe.
Hovorí o sebe, že vo varení je lepší priemer. Čo znamená, že vie pripraviť takmer všetko, ale najlepšie jej idú jedlá, ktoré varí častejšie. A neholduje omáčkam. Prvé skúsenosti s varením získala herečka Marta Sládečková už v detstve, od mamy. A zišli sa jej hneď, ako nastúpila do prvého angažmán v martinskom Divadle SNP.
,,Naraz som zostala odkázaná sama na seba. Veľa peňazí nebolo, tak som začala skúšať, čo som si ešte z maminých rád pamätala. Na moje prekvapenie bolo toho dosť, takže pokusy mi išli nielen celkom dobre, ale ma aj tešili.
Pokračovala som v nich aj počas angažmán v Nitre, kde som však zároveň obdivovala viacerých kolegov – vynikajúcich kuchárov. Keď si spomeniem, ako napríklad pán Dóczy nosil po premiére celé pekáče vlastnoručne pripravených dobrôt a k tomu priložil aj svoje vínko, je mi za tými časmi stále ľúto.“
Odkedy je Marta Sládečková v Bratislave, varí pre seba a svojho priateľa pravidelne iba cez víkendy. A vraj celkom rada.
Najobľúbenejším jedlom Marty Sládečkovej sú zemiakové placky.
Oveľa väčšie potešenie má však z varenia na chalupe, ktorá sa stáva pomaly už ich druhým domovom.
,,Možno preto, že tam mám viac času, pokoja, že je tam iné prostredie, iný nábytok. Neviem. Faktom však je, že aj toto leto som na chalupe stále vymýšľala nové kulinárske kúsky. A keďže mali odozvu, moja motivácia silnela.“
Zelenina z vlastnej záhrady
Marta Sládečková aj jej priateľ majú veľmi radi taliansku kuchyňu, a tak sa herečka pri varení inšpiruje najmä ňou.
„Využívam pritom čo najviac zeleniny, ktorú si na chalupe aj sama pestujem. Rajčiny, zemiaky, cukiny, cibuľku, zelenú fazuľku.“
Na chalupe varí len na dvojplatničke, ale okrem toho tam má aj klasickú pec s dvoma rúrami, kde dokáže upiecť pizzu, koláče aj chlieb.
,,K pečeniu som sa dostávala dosť dlho a aj dnes, keďže nemám rada sladké, pripravujem iba slané jedlá. Zvládnem už aj klasickú pizzu, ktorú robím iba z kysnutého cesta.“
Zo všetkého najviac však miluje zemiakové placky, ktoré vraj môže jesť ráno, na obed i v noci. Boli dokonca časy, že prišla domov o pol jedenástej v noci a začala ich robiť.
,,Dnes sa už síce kvôli línii trochu krotím, no aj tak sa im nič nevyrovná.“
A čo by jej na jedálnom lístku vôbec nechýbalo? Celkom neobľúbené jedlo vraj nemá, vyhýba sa len hovädziemu a bravčovému, pred ktorými uprednostňuje ryby a biele mäso.
,,Ale keď prídem domov a mama mi urobí rezeň, hneď vo mne zmizne.“
Klobásy, kolená a kapusta
Pretože Marta Sládečková rada cestuje, má aj kulinárske skúsenosti zo zahraničia.
,,S priateľom chodíme najčastejšie do Rakúska a Nemecka. Musím však povedať, že práve ich párkovo-klobásová kuchyňa ma neoslovuje. Napríklad takým nemeckým ‘echt‘ jedlom je ovarové koleno, klobása s kapustou, zemiakmi a k tomu vám ešte dajú akýsi zelený prívarok. Neviem, či je to špenát alebo mangold, ale keď to len vidím na tanieri, hneď mi na to prejde chuť.“
Aj v týchto krajinách dá preto prednosť čínskej či talianskej reštaurácii. ,,Stredomorská kuchyňa, to je moje. A keď je to len trošku možné, pri cestách na juh Európy jem iba ryby. Akékoľvek. No a samozrejme, zeleninu, z ktorej tam vedia robiť výborné veci.“
Diéty a pravidelnosť
Marta Sládečková má síce dobré jedlo rada, ale pozná aj následky, aké to môže zanechať na postave.
,,Mám jednoducho také dispozície, že si v jedle musím dávať pozor. Nie je totiž príjemné, keď – ako teraz – prídem po prázdninách do divadla a prvé predstavenie musím hrať s povolenou sukňou, ktorú mi drží zicherka.“
Čo robí, keď chce zhodiť? Veľmi sa jej osvedčil odľahčovací týždeň, ktorý si ,,naordinuje“ obyčajne pred väčšími sviatkami či blížiacimi sa oslavami. Pri jeho dodržiavaní má vraj dostatok pevnej vôle. Rovnako je to aj vtedy, keď chce kilo-dve kilá zhodiť pomocou delenej stravy.
,,Obvykle ju dodržiavam skôr podvedome, ale vtedy naozaj štyri až päť dní jem napríklad len suché zemiaky, ryžu so zeleninou, alebo si dám čierny chlieb, hrianku s rajčinou a bazalkou. Človek sa zasýti a výsledky pritom vidno pomerne skoro.“
Dôležité je pre ňu nielen zdravé, ale aj pravidelné stravovanie.
,,Pri našom povolaní je to síce ťažké, ale keď sa nedávno stres priamo podpísal na mojom zdraví, už si beriem nielen menej práce, ale dbám aj na to, aby som jedla, ako treba. Päťkrát denne menšie porcie. Napríklad, keď mám byť dlho v dabingu, prídem s rôznymi mištičkami, taštičkami, v ktorých mám tu šopský šalát, tam trochu rajčín, ryže, zemiakov a postupne si z nich ujedám. Už mám totiž naozaj za sebou časy, keď som po šiestich hodinách práce vyšla zo štúdia a zamierila k najbližšiemu bufetu, kde som si dala majonézový šalát. Aj keď ho stále milujem, už viem, že nemôže byť mojím hlavným a niekedy aj jediným jedlom za celý deň.“
FOTO – ARCHÍV
Autor: Jana Lukáčová
