Možností, ako a čím pokryť podlahu je naozaj veľa: od veľkoplošných kobercov cez linoleum, tzv. plávajúce podlahy s rozličnými druhmi povrchov, klasické drevené parkety, bambusové parkety až po korok a dlažbu. Pri počiatočnom rozhodovaní by sme si mali uvedomiť, kde sa miestnosť nachádza v rámci dispozície, ako ďaleko je vstup z exteriéru, prípadne aké veľké prevádzkové zaťaženie predpokladáme. Samozrejme, záleží aj na tom, aké priestory zariaďujeme a či sú určené len pre nás a členov rodiny alebo či v rámci svojho bývania máme aj firemnú kanceláriu. Blízkosť vonkajšieho vstupu dáva tušiť, že podlahová krytina bude musieť bez ujmy „pretrpieť“ nielen extrémne znečistenie prachom, blatom a vlhkosťou, ale aj rozličné obrusovanie pieskom a zachytenými kamienkami na podrážkach. Preto by priestory v priamom kontakte s exteriérom mali byť vybavené podlahovinami extrémne odolnými voči poškriabaniu a ľahko udržiavateľné.
Čo teda dať na podlahu? Začať môžeme starými známymi veľko-plošnými kobercami. Pokrývajú celú plochu miestností a na okrajoch v styku so stenami sa ukončujú obšívaním alebo rôznymi druhmi líšt. Široký výber zahŕňa množstvo jednofarebných, melírovaných aj rôznych vzorovaných druhov. Mnohí svetoví renomovaní výrobcovia ponúkajú celé kombinovateľné sady - od variácií veľkosti vzorovania, štruktúry a farebnosti až po bordúry a dezény, ktoré sa dajú spájať do obrazcov. Šikovný architekt tak má nepreberne veľa možností, ako stvárniť podlahu v jednotlivých miestnostiach, aby nepôsobila jednotvárne ale podčiarkovala a dotvárala štýl interiéru a vzhľadovo prezentovala aj účel miestnosti. Nezanedbateľným ukazovateľom kvality koberca je hustota viazania. Čím je koberec hustejší, tým vyššia zvykne byť jeho odolnosť. Všeobecne platí, že koberce z umelých priadzí sú ľahšie udržiavateľné ako z prírodných surovín. Prach a nečistoty zostávajú na povrchu umelého vlákna a neprenikajú do jeho štruktúry. Výrobcovia pomocou zaužívaných piktogramov udávajú, do akých priestorov sú ich výrobky určené.
Na doplnenie hladkých plôch z laminátu, drevených, kameninových či prírodných kamenných materiálov sa s úspechom používajú tzv. kusové koberce rôznych rozmerov a dezénov. Navodzujú príjemnejší a hlavne teplejší pocit z interiéru.
Dlažba sa v našich zemepisných šírkach používa hlavne v predsieňach a chodbách, ale v južnejšie položených krajinách ju môžete nájsť aj v obytných a kancelárskych priestoroch. Rozdeľujeme ju na glazovanú a neglazovanú. Glazované dlaždice sa vyrábajú z červenej alebo bielej hliny a na vypálený tzv. črep sa potom nanáša glazúra. Podľa počtu vypálení môžu byť jeden, dva a viackrát vypaľované. Technológia formovania zasa rozlišuje ťahané a lisované dlaždice. Neglazovaná porcelánová kamenina sa nazýva gres. Je materiálovo homogénna a rovnomerne prefarbená v celej hrúbke hmoty nielen na povrchu ako dlažba glazovaná. Neglazované keramické dlaždice sa vyrábajú aj s dezénom a štruktúrou prírodného kameňa napr. travertínu, žuly, mramoru a pieskovca a v rôznych povrchových úpravách, ako napr. leštená, pričom mierou nasiakavosti a odolnosťou voči oderu prírodné materiály predčia. Podlaha z prírodného kameňa má svoju nezameniteľnú krásu a eleganciu. Používa sa do reprezentatívnych priestorov a ako prírodný ušľachtilý materiál má aj svoju /nie práve najnižšiu/ cenu. Vyžaduje však pravidelnú a pomerne náročnú údržbu. Krása kameňa je v žilkovaní a drobných nepravidelnostiach. Hitom v podlahových materiáloch je bambus, ktorý sa najnovšie používa nielen na výrobu nábytku alebo na obloženie stien, ale aj na podlahy. Bambusové podlahy sú v porovnaní s drevenými odolnejšie voči vlhkosti - sú na ňu zo svojej domoviny zvyknuté, a tiež lepšie znášajú aj teplotné rozdiely. Môžu sa pochváliť väčšou tvrdosťou ako drevené podlahy z klasických driev ako buk a dub, no napriek tomu sú omnoho pružnejšie. Drevené podlahy (z drevených dosák, prípadne parkiet či vlisov) majú stále svojich skalných prívržencov, ktorí nie sú ochotní nahradiť vôňu prírodného dreva ani tým naj-dokonalejším syntetickým produktom. Plávajúce podlahy sú módou posledných rokov. Málokto si však uvedomí, že plávajúca podlaha nemusí byť len z laminátu. Termín „plávajúca“ znamená, že nie je pevne spojená s podkladom ani vertikálnymi konštrukciami. Tvorí len jednoliatu plochu medzi sebou navzájom spojenými kusmi položenú na podklade. Plávajúce podlahy môžu byť drevené, bambusové, laminátové aj korkové - záleží len na vrchnom materiále, ktorý tvorí nášľapnú vrstvu. Vhodnosť do bytových či komerčných priestorov je označená symbolmi panáčikov a budovy v zelenom poli. Čím viac panáčikov, tým je podlaha odolnejšia a znesie vyššie prevádzkové zaťaženie. Symbol domčeka so šikmou strechou znamená, že výrobok je určený do bytových interiérov, a symbol adminis-tratívnej budovy, že je určený do kancelárií.
Keď si teda budete vyberať novú podlahu do pracovne alebo kancelárie, pozorne si všímajte hlavne parametre a charakteristiky uvádzané výrobcom. Fundovane vám poradia aj architekti a projektanti, ktorí sa permanentne oboznamujú so všetkými novinkami na trhu a ich konkrétne skúsenosti z praxe vás môžu upozorniť na riziká, ktoré vám podaktorí „šikovní“ predajcovia môžu aj taktne zamlčať. Okrem toho budú podlahu vnímať v širších dispozičných aj estetických súvislostiach a nezaujato posúdia vhodnosť vášho individuálneho výberu. Dokážu vám ušetriť financie na správnych miestach a nie na úkor kvality a užívateľského komfortu a pomôžu vám vyvarovať sa mnohých nepríjemných prekvapení. Pri voľbe podlahovej krytiny teda „stojte pevne nohami na zemi“ a vyberajte s rozmyslom! *
