Prečo je zaužívané, že domáce práce majú vykonávať väčšinou ženy? Ako to funguje u vás? Podľa prieskumu o domácnosti budúcnosti majú byť domáce spotrebiče tak automatizované, že ich budú obsluhovať viac muži, takže väčšinu domácich prác budú robiť muži, veríte tomu?
Ivana Zlochová, 20 r., študentka FiF UK: „Rozdelenie rolí vychádza z histórie, ženy sa starali o domácnosť, muži lovili zver, pracovali na poli. Teraz však muž i žena chodia rovnako do práce, na domácnosť im zostáva rovnako málo času, preto by sa aj domáce práce mali rozdeliť medzi oboch partnerov. U našich to veľmi nefungovalo, ale ja to budem žiadať. A automatizácia domácnosti? Neviem, možno na začiatok budeme aspoň viac využívať služby upratovacích firiem.“
Renata Vaneková, 33 r., odborná pracovníčka v knižnici: „To, že domáce práce sú doménou žien, je dané sčasti výchovou synov, keď matka formuje syna - bohužiaľ, zatiaľ v neprospech budúcich žien-manželiek, sčasti povahovými črtami muža (ženy sa často narodia so vzťahom k poriadku či vareniu), no a sčasti rozvrhnutím úloh v domácnosti - keď ktosi trávi veľa času v práci, nemôže stíhať aj domácnosť. U nás sú domáce práce v mojich rukách, je to kompromis a zároveň si uvedomujem, že mám viac času ako manžel, ktorý trávi veľa času v práci. Na oplátku sa nestarám o platenie účtov a vyšších položiek v domácnosti. V tomto sa na neho môžem spoľahnúť. Mám skrátený pracovný úväzok, a tak ma práca v domácnosti až tak nevyčerpáva. No a k tomu science-fiction? Myslím, že mnohí muži by takto zautomatizovanú domácnosť brali ako hobby a ukážku technickej nadradenosti nad ženami. Ale aj ženy sú dnes technicky zdatné. Bola by to domácnosť hrou.“
Daniela Bachratá, 28 r., manažérka: „Deti vidia, ako žijú rodičia a podľa toho sa väčšinou správajú, aj keď majú vlastné rodiny. A tiež je to výchovou, mám takú skúsenosť. U nás doma robila všetko mama, dokonca ani nás deti veľmi nezaťažovala. S partnerom to funguje podobne. Myslí na všetko ostatné, ale na domáce práce určite nie. Kolegyňa tvrdí, že chlapi aj tak nevedia upratovať a prinútiť ich napríklad umývať dlážku je prehnaná emancipácia. A roboty? Je možné, že k tomu dospejeme, chlapi majú radi elektrické hračky, verím, že potom budú upratovať častejšie a radšej.“
Jozef Tardík, 27 r., učiteľ: „Je to klišé z patriarchálnej doby - žena udržiava oheň, muž loví, a to sa prenieslo do súčasnosti - žena sa stará o dom, muž nosí peniaze. U nás máme domáce práce rozdelené, ja napríklad nežehlím, neperiem, nešijem, ale vysávam a umývam okná. Domácnosť, ako vyšla z prieskumu, je nezmysel, ženy už teraz vedia bez problémov narábať s bielou technikou. Mnohí muži ani nevedia, ako sa nastavujú programy na práčke. Ak nastane iné prerozdelenie domácich prác, určite to nebude spôsobené automatizáciou.“
Richard Havroš, 24 r., novinár: „Pôvodne bolo takéto rozdelenie čisto racionálne - bolo to efektívnejšie, ako keby ženy vláčili kamene na stavbu a muži varili obed. A dnes je to zvyk, ktorý muži veľmi radi dodržiavajú (smiech). O našu domácnosť sa stará manželka, ja sa snažím robiť pomocné práce - umývam riady, občas prášim koberce, umývam dlážku. Nemám pocit, že toto je ‘to správne‘ rozdelenie - jednoducho nám to obom zatiaľ vyhovuje, keby manželku napríklad nebavilo varenie, tak by som sa naučil variť. Napriek tomu, že výsledok by bol neporovnateľný. Rozdelenie domácich prác medzi mužov a ženy sa bude postupne meniť, ale príčinou bude celková zmena ich rolí v spoločnosti, nie technika. Žiaden výrobca by neuspel so spotrebičom, ktorý by bol tak zložitý, aby ho nemohol ovládať ktokoľvek. Nehovoriac o tom, že ženy majú rovnaké schopnosti techniku ovládať, ako muži - ak k nej majú prístup.“
Milan Vaš, 30 r.: „Dodržiava sa tradičné rozdelenie, myslím, že je to neschopnosť oboch strán zmeniť situáciu - u mužov ide o pohodlnosť a vedomie, že sa na svoju ‘lepšiu polovičku‘ môžu spoľahnúť. V konečnom dôsledku je to necitlivosť voči partnerke. Ženy zase často žijú v zastaralej predstave, že to tak má byť, lebo to robila ich mama, stará mama - prípadne, a ten príklad poznám z vlastnej skúsenosti - ženy nepustia mužov k niektorým prácam, pretože by to nezvádli tak dobre, ako ony. Toto platí pre mestské prostredie, kde muži nemajú väčšinou inú činnosť okrem zamestnania. Na vidieku opodstatnenosť tradície do učitej miery platí. Na domácich prácach sa podieľam, aj keď v záujme objektivity musím priznať, že podiel manželky je väčší. Takáto domácnosť budúcnosti nehrozí, ženy sú dostatočne inteligentné, čo sa týka domácich spotrebičov, sú na tom dokonca lepšie ako muži. Muži zostávajú deťmi a praktické veci, ktoré sa neovládajú ako hračky, sú pre nich ťažko pochopiteľné. Aj počítače berú viac ako istý druh zábavy.“
(haj)
