ANALÝZA: Pre EÚ je rozšírenie krokom do tmy

BRUSEL 6. novembra (SITA/Reuters) - Päť týždňov pred uzavretím prístupových rokovaní Európskej únie s desiatimi kandidátskymi krajinami sa predstavitelia bloku trápia nad tým, ako bude spoločenstvo fungovať, keď okolo stola zasadne 25 krajín. "Som zvedavý

, ako budeme rozhodovať, keď budeme potrebovať ďalekohľad, aby sme videli, kto sedí na druhom konci rokovacieho stola Rady," uviedol bývalý francúzsky minister zahraničných vecí Hervé de Charette.
Najväčšie rozšírenie únie v jej 45-ročnej histórii sa zdá byť najzložitejšie kvôli jeho stráviteľnosti. Nové krajiny vstupujúce do bohatého bloku v roku 2004 sú totiž väčšinou oveľa chudobnejšie ako súčasná európska pätnástka. Súhrnný hrubý domáci produkt (HDP) Poľska, Maďarska, Českej republiky, Slovenska, Litvy, Lotyšska, Estónska, Slovinska, Cypru a Malty je nižší, ako má Holandsko. Európska únia vyvíja silné úsilie na zníženie ekonomických disparít, čo môžu potvrdiť Španielsko, Grécko a Portugalsko, ktoré do únie vstúpili v osemdesiatych rokoch, ale nikdy nečelila výzve takéhoto rozsahu.
Poľsko, ktoré je najväčším kandidátom na vstup v roku 2004 so svojou 39 miliónovou populáciou, a je porovnateľné so Španielskom, má HDP na osobu menej ako 40 percent európskeho priemeru, pričom nezamestnanosť tam dosahuje asi 18 percent. Najvyšší predstavitelia členských krajín EÚ minulý mesiac schválili právomoci Európskej komisii na zavedenie preventívnych opatrení na ochranu vnútorného trhu pätnástky, ak by zo strany nových členov hrozilo jeho narušenie v prvých troch rokoch po pristúpení. Ochranné mechanizmy majú chrániť súčasných členov bloku, ako aj nové krajiny, z náhleho šoku alebo rizík, ako je napríklad narušenie potravinovej bezpečnosti. Kandidáti sa však obávajú, že by sa to mohlo zneužiť na krytie protekcionizmu zo strany členských štátov.
Ašpiranti nebudú môcť prejsť na jednotnú európsku menu a ani sa nestanú členmi bezvízovej schengenskej zóny od prvého dňa svojho plnohodnotného členstva EÚ. Ako rýchlo sa kandidáti integrujú do týchto dvoch hlavných európskych projektov, je jednou z najväčších neznámych. Ich obyvatelia nebudú mať slobodný prístup k zamestnaniu v západnej Európe sedem rokov vďaka prechodnému obdobiu, ktoré požadovalo na ochranu svojho pracovného trhu najmä Nemecko. Väčšina kandidátov hovorí, že chce prijať euro tak rýchlo, ako to len bude možné, po minimálne dvoch rokoch, počas ktorých ich domáce meny budú na euro napojené cez mechanizmus výmenného kurzu. Diplomati hovoria, že členstvo v eurozóne bude zrejme záležitosťou politickej prestíže, symbolom dôveryhodnosti finančného trhu, a tak ochranou pred ekonomickými a menovými turbulenciami.
Európska centrálna banka (ECB) má silný odstup voči rýchlemu stlačeniu prechodných ekonomík strednej Európy do tvrdého menového korzetu eurozóny. Prezident ECB Wim Duisenberg povedal, že bude "trvať mnoho rokov", kým nové členské štáty prijmú euro. Ekonómovia argumentujú, že by nebolo rozumné, keby noví členovia pristúpili na prísne deficitné ohraničenia v rámci Paktu stability a rastu EÚ v čase, keď budú potrebovať verejné investície na prebudovanie infraštruktúry a verejných služieb.
Noví členovia budú musieť aplikovať európsku vízovú politiku so striktnými kontrolami na ich vonkajších hraniciach, pokým nevstúpia do schengenskej zóny. Ich vlastné hranice so súčasnými členskými štátmi EÚ, Nemeckom, Talianskom a Rakúskom, zostanú miestom colných kontrol a pasov, kým EÚ nerozhodne, že ich externé hraničné kontroly sú adekvátne. To môže trvať niekoľko rokov.
Veľká neistota sa týka aj politického správania sa nových krajín po ich vstupe. Diplomati sa pýtajú, či krajiny, ktoré sa vymanili spod sovietskeho vplyvu iba pred 12 rokmi, budú chcieť odovzdať časť svojej nie tak dávno opätovne nadobudnutej suverenity Bruselu. Takisto je tu obava, že niektorí kandidáti by mohli prísť s národnými agendami, ktoré nebudú v súlade s existujúcimi strategickými cieľmi EÚ. Bude, napríklad, Cyprus blokovať pokrok vo vzťahoch EÚ a Turecka, ak nedôjde k politickému urovnaniu o ostrove pred rokom 2004 a ak do EÚ vstúpi iba južná, cyperskogrécka, časť krajiny ? Budú pobaltské štáty, prípadne Poľsko, predlžovať svoju odplatu Moskve reštrikciou užších vzťahov medzi EÚ a Ruskom?
Niektorí zakladajúci členovia klubu, ako Francúzsko a Belgicko, sa obávajú, že nové krajiny sa stanú nepríjemnou skupinou, ktorá bude využívať svoje nové možnosti na požadovanie lepších podmienok oproti tým, na ktoré pristúpili pred vstupom, alebo na blokovanie užšej európskej integrácie. To bola britská špecialita v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, kedy jednotlivé londýnske vlády bojovali za zmeny vstupu Británie do bloku. Podarilo sa pre ňu vybojovať každoročné úľavy od európskej pokladnice a od roku 1984 ich Londýn má až dodnes. Aj Španielsko a Portugalsko bojovali v 90-tych rokoch za väčšie príspevky pre svoje chudobné regióny.
Jedným z paradoxov systému EÚ tak je, že chudobné štáty ako Poľsko, Slovensko a Litva budú po svojom vstupe musieť vlastne platiť aj v prospech britskej rozpočtovej úľavy. Podľa niektorých analytikov dojem neférovosti alebo malej štedrosti vo vstupných podmienkach môže vyvolať nárast odporu v strednej Európe. "Je tu veľké riziko, že hádky v záverečnej fáze negociácií vyvolajú zatrpknutú atmosféru. Keď kandidáti vstúpia do EÚ v roku 2004, vzrastie verejná nechuť k EÚ a povedie to k dlhotrvajúcemu euroskepticizmu," uviedla Heather Grabbeová z londýnskeho Centra pre európsku reformu.
Asi najväčšie obavy sa týkajú budúcnosti rozhodovacieho procesu EÚ v rámci Rady ministrov, často vedúceho k zablokovaniu v oblastiach, ako sú dane, azyl a imigrácia alebo obrana a zahraničná politika, kde sa podľa pravidiel EÚ vyžaduje jednomyseľnosť. Nie je jasné, či kandidáti nevytvoria záujmovú skupinu vo vnútri EÚ po svojom vstupe. Grabbeová neočakáva, že by minulé rozdelenia na bohatých a chudobných, severných a južných členov, alebo na veľké a malé štáty, nahradilo rozdelenie Východ - Západ. Predpovedá presúvanie aliancií podľa problematiky.
Vstup desiatich krajín bude znamenať nárast európskych komisárov a poslancov Európskeho parlamentu. Len EP bude mať po rozšírení 732 členov. V prvom roku v EK nebude menej ako 30 komisárov, z ktorých mnohí nebudú mať náležitú pôsobnosť, kým nové členské štáty vymenujú zástupcov do exekutívy EÚ. Od roku 2005 veľké štáty EÚ budú mať v Bruseli iba po jednom komisárovi namiesto dvoch. Ich celkový počet sa tak zníži na 25, čo je však stále veľa. Okrem desiatich krajín, ktoré majú do EÚ vstúpiť v roku 2004, sú tu ešte Bulharsko a Rumunsko, dúfajúce v prijatie v roku 2007, a aj ďalšie krajiny vrátane Turecka veria, že sa raz stanú členmi európskeho bloku.

ll;hd

SME

ANALÝZA: Pre EÚ je rozšírenie krokom do tmy

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

ANALÝZA: Pre EÚ je rozšírenie krokom do tmy

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?