MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

BRATISLAVA 6. novembra (SITA) - S frustráciou a skrytou nevôľou odpovedá verejná mienka v krajinách Európskej únie (EÚ) na neskromné požiadavky svojich nevďačných chudobných príbuzných. Ako píše v komentári denník SME, z východoeurópskych krajín zaznieva

presná ozvena toho istého pocitu. Dotácie, ktoré sa začínajú 25 percentami a dosiahnu normálnu úroveň až po desiatich rokoch, považuje jedna strana za veľkorysú ponuku – lebo je to presne o dvadsaťpäť percent viac ako nič. A druhá zasa za urážku a diskrimináciu, ktorá podkopáva spravodlivú súťaž. Spoločným prvkom oboch strán je nevykoreniteľné pokrytectvo, ktoré sa najnápadnejšie prejavuje na Západe. Komparatívne sociologické výskumy už dávno ukázali paradox rozdelenia európskej identity: čím ďalej od Bruselu, tým väčšia láska k Európe a európskym hodnotám. Vo východnej Európe to znamená po prvé a predovšetkým účasť na hmotnej základni bez toho, aby sme prijali pravidlá a hodnoty, ktoré sú s ňou spojené. Napríklad, možnosť dovoliť cudzincom, aby si mohli kupovať pozemky, zamietla takmer sedemdesiatpercentná väčšina Maďarov. Ale podobné obavy, ako aj všetky rôzne ďalšie, sa zametú pod koberec, len čo sa proces vstupu zavŕši. Znovuzjednotenie nepostaví Európsku úniu pred rad nových problémov, ale naopak, pred rad ešte pálčivejších starých, predpokladá SME. Najviac vnútorného napätia dnes súvisí s otázkou, čo je to európanstvo. Čo vlastne európska identita znamená a čo z nej vyplýva. Mladej Európe, čo sa narodila v Maastrichte, treba uznať, že ešte nežije dlho na to, aby sa s ňou dalo osobne identifikovať. Budeme potrebovať mnoho projektov, z ktorých by vyžarovala symbolická sila povzbudzujúca stavbu a zdieľanie, čo máme spoločné. Budeme musieť uznať, že paneurópska prezentácia a výmena špičkových európskych produktov nebude stačiť. Na tvorbe európskej identity sa musí zúčastniť masová kultúra. Bude to dosť nerovný boj, lebo súčasnú masovú kultúru má do veľkej miery v rukách mechanizmus, ktorý pretláča monopol "amerického sna", píše v závere SME.

Zahraničný výbor Európskeho parlamentu v utorok vyzval členské štáty Európskej únie, aby v decembri na summite v Kodani stanovili dátum rozšírenia, a to najneskôr na 1. marec 2004, informuje Pravda. Výbor v utorok schválil rezolúciu o rozšírení, v ktorej tiež vyzval slovenskú vládu, aby posilnila boj proti korupcii. Odporučil tiež, aby Slovensko prijalo antidiskriminačnú legislatívu, ktorá by pomohla pri riešení zložitej situácie Rómov. V súvislosti so Slovenskom výbor zamietol väčšinu pozmeňovacích návrhov vrátane dodatku belgickej poslankyne Nelly Maesovej, ktorá žiadala v súvislosti s Benešovými dekrétmi vypracovanie nezávislej právnej analýzy o tom, či súčasné slovenské právo obsahuje diskriminačné prvky v rozpore s legislatívou Európskej únie. Rezolúcia slovenskej vláde pripomína, že pri riešení rómskej otázky "naďalej existuje istá priepasť medzi formuláciou politiky a jej realizáciou v teréne. Žiada preto od Slovenska "politický záväzok pred koncom prístupových rokovaní s EÚ, ktorý vyjasní, ako SR plánuje vyriešiť problémy Rómov pred koncom tohto desaťročia". Dokument tiež vyzýva Slovensko, aby sa viac snažilo pri budovaní administratívnych kapacít v oblasti regionálnej politiky, ktoré budú zodpovedné za čerpanie peňazí z fondov EÚ. Poslanci schválili aj dodatočnú výzvu, aby slovenské projekty infraštruktúry spolufinancované z peňazí EÚ boli v súlade s ekologickou legislatívou únie a vyjadrili znepokojenie nad projektom kanála Dunaj-Odra-Labe. Rezolúcia tiež vyjadruje očakávanie, že Slovensko splní svoj záväzok a odstaví reaktory bloku V1 v Jaslovských Bohuniciach.

Európsky parlament si vyskúša, ako to bude v jeho útrobách vyzerať po rozšírení EÚ. V jeho štrasburskom sídle sa okrem vyše 600 súčasných poslancov zíde aj 214 členov národných parlamentov z kandidátskych krajín, rokovať sa bude v 23 jazykoch a okrem bruselských novinárov budú dianie sledovať aj desiatky žurnalistov z východnej Európy. Ako informuje denník Národná obroda, trinásť slovenských poslancov, keďže toľko kresiel patrí Slovensku v europarlamente podľa Zmluvy z Nice, sa spolu s kolegami z kandidátskych krajín zúčastní v utorok 19. novembra na veľkej diskusii o rozšírení. V stredu bude plénum parlamentu hlasovať o rezolúcii k rozšíreniu. Ešte v pondelok sa budú môcť poslanci z kandidátskych krajín zúčastniť na zasadnutí politických skupín. Hovorca EP David Harley je presvedčený, že štrasburské sídlo parlamentu zaťažkávaciu skúšku zvládne. Verí, že v plenárnej miestnosti bude dostatok miesta, hoci má kapacitu len 750 kresiel. Ak by sa na spoločnom zasadaní zúčastnilo všetkých 626 európskych a 214 národných poslancov, budú sa musieť poriadne potlačiť. Ľahké to nebudú mať ani tlmočníci. Rokovať sa bude prvýkrát v 23 jazykoch, vrátane slovenčiny. Aktívnymi jazykmi pri tlmočení však bude len 11 oficiálnych jazykov únie a poľština, maďarčina, rumunčina a bulharčina. "Týždeň rozšírenia" nebude lacný, pripomína Národná obroda. Celá podujatie vyjde najmenej na 1,2 milióna eur, pričom do tejto sumy je zarátaných len 800 miliónov na technické záležitosti (napríklad tlmočenie) a 400 miliónov, ktoré parlament zaplatí pozvaným hosťom na cestovnom, ubytovaní a diétach.

Príprava na rozširovanie, stabilita a bezpečnosť, trvalo udržateľný rozvoj a otvorená ekonomika sú tromi hlavnými prioritami ambiciózneho programu na rok 2003, ktorý si stanovila Európska komisia. Ako v tejto súvislosti píšu Hospodárske noviny, príprava procesu rozšírenia zahŕňa asistenciu a monitorovanie prípravy kandidátskych krajín, prípravu komisie na zefektívnenie fungovania rozšírenej EÚ odo dňa vstupu nových krajín, prehodnotenie politík spoločenstva tak, aby zodpovedali potrebám rozšírenej únie. V oblasti stability a bezpečnosti chce komisia pomôcť rade prijať nevyhnutnú legislatívu na vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, zlepšenie bezpečnosti dopravy a civilnej ochrany, zabezpečenie hraníc rozšírenej únie, zlepšiť schopnosť odpovedať na krízy vo svete. Napokon v oblasti udržateľnej a otvorenej ekonomiky plánuje komisia zlepšiť konkurencieschopnosť európskej ekonomiky vo svete, zachovanie mikroekonomickej stability, podporiť trvalo udržateľný rozvoj a pomôcť pri "zdieľaní" pozitívnych efektov globalizácie na celom svete. Dôležitou novinkou v pracovnom programe je prehodnotenie vplyvu hlavných európskych politík. V súlade so záväzkom v Bielej knihe o vládnutí, komisia mieni zhodnotiť svoje legislatívne návrhy a ich ekonomický, sociálny a environmentálny vplyv. Medzi návrhmi, ktoré budú predmetom hodnotenia, bude európska stratégia zamestnanosti, smernice týkajúce sa transeurópskych dopravných sietí, direktíva o batériách a akumulátoroch, správa o budúcnosti európskej audiovizuálnej politiky či návrh nariadenia o medicínskych produktoch na pediatrické využitie. Pracovný program oficiálne predstaví predseda EK Romano Prodi Rade ministrov pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy 18. novembra a Európskemu parlamentu 20. novembra.

ph

SME

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?