och, fajčia, popíjajú pivo.
„A čo máme robiť? Len tak zabíjame čas. Keby som mal robotu, tak tu nesedím. To prisahám.“ Ladislav Horváth zdôrazňuje svoje slová dvoma vztýčenými prstami. Ostatní len pritakajú.
„Hovoria, že sa nám nechce robiť. Cigánia. Všetci sme za socializmu robili. A slušne sme žili. Teraz len čakáme podporu. Čo nám ostáva? Každý na nás kašle. Bolo to za Mečiara a rovnako za Dzurindu. A bude to aj teraz,“ myslí si Emil Gaži. „Nikto nám nepomôže, lebo každý myslí len na seba. Orgovánová? Kto to je? Nepoznám. Á, už viem, to je tá Rómka vo vláde. Čo ona pre nás urobila? Nič.“
Alexander Kompuš študuje zoznam kandidátov na starostu vylepený na vchode do pohostinstva. „Veru, neviem, koho budem voliť. Mal by to byť človek, ktorý nám chce a vie naozaj pomôcť. Žije nás tu päťtisíc pokope a nikto nemá robotu. Čudujú sa, že dlhujeme za nájomné a elektriku? Lenže, z čoho platiť?“
Ani splnomocnenec vlády pre rómske komunity, ani žiadny špeciálny úrad podľa starého pána Rómom nepomôže. „Orgovánová? Veď tu nebola ani raz. Len zadarmo berie plat,“ rozčuľuje sa Kompuš, poslanec miestnej samosprávy.
Nad krčmou je Rómsky klub mládeže. „Keď si sami nepomôžeme, nikto nám nepomôže,“ tvrdí vedúci Tibor Horváth. Aj on počul o rómskom úrade, ktorý má vzniknúť v Košiciach. „Aké rómske úrady? Sú niekde na Slovensku maďarské či rusínske úrady? Nie sme výnimkou a nechceme výnimky. Prečo sa nás snažia za každú cenu postaviť mimo spoločnosti, v ktorej žijeme? Načo je tu potom vláda, štátna správa?“ hovorí mladý muž. „Splnomocnenci? Orgovánová i Danihel zapreli svoju krv, svojich rodičov. Netreba nám žiadnych splnomocnencov. Stačilo by, keby v štátnej správe, na okresných úradoch boli rómski poradcovia.“
Koloman Balog len krúti hlavou. „Počul som, že úrad v Košiciach bude stáť dvadsať miliónov. Prečo ich nedajú k nám na nejaké projekty? Niekto si chce poriadne namastiť vrecká.“
Zastupujúci starosta Ladislav Šaňa má iný názor. „Splnomocnenec v Bratislave je o ničom. Mal by byť tu, kde žijú Rómovia, priamo v teréne riešiť problémy. A nie vymýšľať v kancelárii vzdialenej od najbližšej osady stovky kilometrov. Som za to, aby úrad bol v Košiciach.“
O splnomocnenkyni vlády pre rómske komunity Kláre Orgovánovej nemá najlepšiu mienku. „Bola tu jediný raz, keď sme slávnostne otvárali novú školu. Chcel som sa s ňou porozprávať. Ale, kdeže! Ani sa na úrade nezastavila. Zakývala z okna auta a odišla. Je podľa vás normálne, aby Rómka, navyše splnomocnenkyňa nebola ochotná porozprávať sa s rómskym starostom? Hanbí sa? Čo potom môžeme čakať od bielych?“
