Ako je v zahraničí vnímané postavenie národnostných menšín na Slovensku?

„V posledných troch rokoch začína v Komisii pre ľudské práva OSN rezonovať otázka Rómov. Inými národnostnými menšinami žijúcimi v strednej Európe sa komisia nezaoberá, ale problematiku Rómov vníma ako celoeurópsku. Myslím si, že Slovensko spravilo v tejto oblasti veľa. Nie je to vec, ktorá za dá vyriešiť za rok ani za dva.“

Na Slovensku sa hovorí o prevedení riešenia rómskej problematiky na ministerstvo kultúry, čo sa stretlo s nesúhlasom odborníkov, ale aj samotných Rómov. Rezonujú takéto kroky na pôde OSN?

„OSN nie je organizácia, kde by takéto detaily rezonovali. Z hľadiska OSN je dôležité, aby vláda prejavila dobrú vôľu riešiť túto problematiku. Menej podstatné je, kto je za túto problematiku zodpovedný.“

V predchádzajúcom období malo riešenie rómskej problematiky v rukách SMK prostredníctvom podpredsedu vlády Pála Csákyho, teraz o ňu asi príde. Nebolo logické, keď sa o jednu menšinu starala druhá, ktorá lepšie pozná jej problémy?

„Nie je mojou úlohou komentovať to, ale z určitého pohľadu by to bolo logické. Myslím si, že to tak nakoniec aj dopadne. Rómska komunita má predsa len svoje osobitosti oproti ostatným národnostným menšinám. Rómska problematika je súborom hospodársko-sociálnych a kultúrno-civilizačných otázok, ktoré treba najskôr správne položiť a potom nájsť a realizovať správne odpovede. V tomto zmysle je tá požiadavka, aby bola táto problematika zastrešená na Úrade vlády, celkom legitímna.“

Zvyšuje kredit Slovenska v zahraničí, že nás na takomto významnom poste zastupuje predstaviteľ národnostnej menšiny?

„Určite. Kredit republiky to zvyšuje do tej miery, do akej vystupuje tá osoba ako predstaviteľ tohto štátu a ako obhajca určitých princípov. Ja som sa nikdy netajil, že patrím k maďarskej národnostnej menšine. Nikdy mi to nespôsobovalo žiadny problém ani doma, ani v zahraničí. Podstatné je, čo na tom mieste, kde ste, robíte a ako to robíte.

Čo ešte treba zmeniť v postavení menšín na Slovensku?

„Treba naďalej prehlbovať demokratizáciu, decentralizáciu spoločnosti a princíp samosprávy. Veľmi pozitívny prvok vo vývoji Slovenska je spolupráca medzi väčšinou a menšinou na najvyššej úrovni, to znamená vo vláde. Pretrváva už druhé volebné obdobie, čo je aj v európskom kontexte unikát. Stáva sa, že predstavitelia menšiny bývajú vo vláde, ale nestáva sa, že takáto vláda prežije viac ako jedno volebné obdobie.“