FOTO - Archív
Medaila z plávania i vodného póla
Členovia AAU odmietali jeho času veriť. Plávalo sa v morskej vode od móla k mólu, cieľovú líniu zabezpečovalo natiahnuté lano medzi dvoma vlečnými člnmi. Muselo dôjsť k nejakej chybe, hovorili si kompetentní. Do Honolulu sa pobralo päť rozhodcov s licenciou a celú trať štyri razy premerali. Nenašli nič, no Kahanomokuov výkon odmietli uznať. Vraj mu k rekordu dopomohol možný priaznivý prúd v prístave.
Čas ukázal, že nešlo o náhodu. Kahanamoku utvoril v kariére tri svetové rekordy. Vyhral krauliarsku stovku na olympiáde v Štokholme 1912 i v Antverpách 1920. V Paríži 1924 skončil druhý za Johnnym Weissmülerom a v roku 1932 ako 42-ročný pridal bronz ako člen vodnopólového tímu USA. „Chcel som zistiť, či sa ešte udržím na hladine,“ žartoval Duke.
A to plávanie nebolo Kahanamokuovou najväčšou láskou. Miloval jazdu na vlnách. Zdokonaľovaniu surfovacej dosky zasvätil všetok svoj voľný čas. Nik nebol v tých časoch schopný vyrobiť lepší surf. „Keď som nebol v škole, jazdil som na surfe. Vylepšoval som triky na vlnách alebo vymýšľal ako dosku, ktorú mám pod nohami, ešte viac zdokonaliť,“ priznal raz Duke Paoa Kahinu Mokoe Hulikohola Kahanamoku. Tak znie celé meno vari najznámejšieho Havajčana, pokladaného za otca surfingu. Jeho prvé surfy aj s podpisom sú dodnes cennou pamiatkou v Bishop Museum v Honolulu.
Vodca beach boys
Duke sa narodil vo Waikiki 24. augusta 1890 ako najstarší zo siedmich detí tamojšieho policajta. Lásku k vode mu vštepovala aj matka. „Nikdy sa jej neboj,“ to bolo jej základné motto. A Duke (v preklade vojvoda) sa rady držal.
Prirodzená autorita mu vyniesla vodcovskú pozíciu v „beach boys“, ako si partia mladíkov hovorila. Všetok čas trávili na mori či pri brehu, kde sa živili predajom vyrobených surfov, opravovaním sietí či inou výpomocou rybárom. Duke bol pre rovesníkov ozajstným vzorom. Nepil, nefajčil a nebol agresívny, hoci keď bolo treba, vedel uštedriť aj poriadnu ranu.
O existencii plávania na rýchlosť povedal Dukovi brat Sargent, keď videl, s akou razanciou rozráža vlny oceánu. „Mal obrovské ruky a nohy číslo 13. Keď urobil záber na plavárni, voda špliechala po okolitých stenách,“ spomína Sargent. Dukovým prínosom bol aj pohyb nôh, práve on prišiel na to, že ich kmitaním dokáže ešte viac zrýchliť. Jeho účinné trepotanie nohami nazvali médiá Kahanamokuov kop.
Patril mu Štokholm
Aj vďaka nemu si Duke vyslúžil prezývku Ľudská ryba. V plávaní totiž mimoriadne napredoval. S kvalifikáciou na OH nemal v máji 1912 žiadne problémy. Pod piatimi kruhmi v Štokholme 1912 bol spolu s Jimom Thorpom najoslavovanejším atlétom. Thorpe vyhral všetko na dráhe, Kahanamoku zlomil rekord vo vode (na 100 m voľný spôsob). Očaril aj švédskeho kráľa Gustáva, ktorý mu zlatú medailu odovzdával osobne. „Bol som vtedy veľký hlupák. Netušil som, aká čarovná chvíľa v mojom živote to je a takmer som medailu vzápätí zahodil. Až teraz si uvedomujem, aká to bola pre mňa česť,“ spomínal o 53 rokov neskôr Duke vo svojej autobiografii Svet surfovania.
Pri plávaní napokon Kahanamoku vydržal do svojich 42 rokov. Surfovanie však nikdy nezanedbával. Jeho ukážky umenia na plávajúcej doske spôsobili rozmach nového športu aj v Austrálii, kam Duka pozvali na oficiálnu prezentáciu. Šiel bez surfu, nový si pred zrakmi obdivovateľov vyrobil z tamojšieho dreva priamo pri pobreží v Sydney. „Duke dal surfovaniu nový zmysel. To, čo predvádzal na vode, nebol v tom čase schopný zopakovať nik na svete,“ zložil mu poklonu dlhoročný austrálsky šampión Snowy McAllister.
Kennedyho detský idol
Vďaka surfu dokázal havajský hrdina zachraňovať životy. V júni 1925 pri búrke v Corone del Mar (päť míľ od Los Angeles) sa neďaleko brehu potopila loď Thelma s 29 ľuďmi na palube. Dvanásť sa podarilo zachrániť, osem z nich vytiahol z vody Duke. „Nebyť surfu, nedokázal by som to. Len som si naň ľahol a zaberal rukami. Vždy som šiel po jedného a len čo bol na brehu, okamžite som sa vrátil späť do rozbúrených vĺn. Ako som to dokázal? Sám neviem, bola to jedna veľká nočná mora,“ priznal.
V roku 1962, sedem rokov po srdcovom infarkte ho na Havaji navštívil americký prezident John Fitzgerald Kennedy. So slovami, že si nenechá ujsť možnosť stráviť pár minút so svojím detským idolom. O tri roky neskôr ho po plaveckej uviedli aj do surfárskej Siene slávy v Santa Monike. Jeho domovom bol oceán a Duke to často a rád pripomínal. „Bez vody som nebol nič,“ zvykol hovorievať muž, ktorého len prvá svetová vojna pravdepodobne obrala o možnosť vyhrať olympiádu aj v roku 1916.
Duke Kahanamoku zomrel 22. januára 1968, dva roky po premiérových surfárskych majstrovstvách na Havaji, ktoré už niesli jeho meno.
Kahanamokuove svetové rekordy na 100 m v. sp.:
1:01,6 Amburgo 20. júl 1912
1:01,4 New York 9. august 1918
1:00,4 Anversa 24. august 1920
