via NHL pravdepodobne pomysleli svoje. Lenže faktom je, že Minnesota sa skutočne stala najúspešnejším mužstvom mesiaca (18 b.) s najväčším počtom víťazstiev (8) a Tampa urobila najlepší mesiac v jedenásťročnej histórii svojho účinkovania v NHL (7-2-1-0).
Obdivuhodný Mario Lemieux
Lemieux odštartoval sezónu s astronomickým bodovým priemerom na zápas (2,3). Ak by toto tempo vydržal - čo v jeho veku a známych zdravotných problémoch je dosť otázne - má nábeh dostať sa po jedenástykrát nad hranicu sto bodov, ba dokonca dosiahnuť až druhý (!) najlepší výkon vo svojej skvelej kariére. Nečudo, že Pittsburgh v porovnaní s vlaňajškom lieta v tomto období priam v oblakoch. Kovaľov s Morozovom sa popri Lemieuxovi vyviezli v októbri do prvej šestky najproduktívnejších hráčov a hrajú najlepší hokej svojej kariéry, podobne ako dvadsaťsedemročný švédsky obranca Dick Tarnström. Tomu sa hovorí blahodárny vplyv jedinca na kolektív.
V Minnesote hokejový ošiaľ
Mužstvo Minnesoty začalo sezónu ako z partesu. Čosi už naznačovala dobrá príprava, v ktorej Wild ako jediné mužstvo neprehralo jediný zápas, ale napriek tomu sa takáto spanilá jazda neočakávala. Mužstvo drží obdivuhodne pokope. Jedinú prehru mesiaca utrpelo 19. októbra doma s Detroitom (3:5) a aj to viedlo v 8. minúte prvej tretiny 2:0. Lídrom mužstva s dvoma rovnocennými brankármi Rolosonom a Fernandezom je dvadsaťročný Marián Gáborík, ktorý o dve hlavy vyčnieva nad väčšinou oveľa starších hráčov ligy, nehovoriac o svojich rovesníkoch. Wild sa vydarili prestupy Cliffa Ronninga a Billa Muckalta, vlastne jediné povšimnutia hodné zmeny v útoku. Ronning výborne zapadol medzi Gáboríka a Brunneteho a Muckalt našiel v Minnesote svoje hokejové sebavedomie, ktoré stratil v minulej sezóne v Ottawe. Tam totiž nedal gól až v sedemdesiatich (!) zápasoch. Teraz iba v šiestich, v ktorých nastúpil, skóroval až päťkrát. Či však Minnesota (a pravdaže aj Tampa) vydrží v tomto tempe, je otázkou dňa. Aj vlani nasadili podobný trhák hneď na úvod sezóny Calgary Flames, ktorým však v konečnom účtovaní po základnej časti chýbalo do play off až pätnásť bodov.
Brankárska pohroma Bostonu
Kým Philadelphia, Dallas a čiastočne aj Los Angeles hrajú to, čo sa od nich viac-menej očakávalo, vzhľadom na okolnosti možno pozitívne hodnotiť hlavne októbrové výkony Boston Bruins a St. Louis Blues. Obe mužstvá vykročili do sezóny prehrou, po ktorej však nasledovala séria zápasov bez porážky. Boston dokonca natiahol v tomto smere zatiaľ najdlhšiu šnúru sezóny - osem zápasov. Pritom sa obe mužstvá trápia s problémom na kľúčovom poste - so zraneniami brankárov. Blues už do sezóny nastupovali bez pôvodnej jednotky Brenta Johnsona. Postupne, zápas za zápasom sa zranili všetci jeho náhradníci - Braithwaite, Divis i Rudkowsky, a tak sa v bránke ocitol celkom neznámy Curtis Sanford. Ten si síce svojich nečakaných pätnásť minút slávy odchytal so cťou, no aj on, akože inak, skončil napokon na listine maródov. Našťastie pre Blues sa medzitým vystrábil Fred Braitwaite a klub narýchlo podpísal veterána Toma Barassa, ale takú brankársku pohromu v jednom klube za taký krátky čas si anály NHL veru nepamätajú.
Podobne na tom boli aj v Bostone, kde sa stále nehýbu rokovania o zmluve s Byronom Dafoom. Aj tu sa po zraneniach Shieldsa a Grahemeho ocitol v bránke muž, s ktorým sa vôbec nerátalo, veterán európskych klzísk Tim Thomas. Okrem toho obom mužstvám pre zranenia chýbajú ich opory. Bruins krídelník Sergej Samsonov a Blues obranca Chris Pronger, ktorý možno v tejto sezóne ani nenastúpi, ako aj znovu zranený Keith Tkachuk. Obe mužstvá sa však s brankárskou pohromou a absenciami opôr zatiaľ vyrovnali. V Bostone sa výborne rozohrala trojica Thornton, Murray a Stümpel a v obrane sa po ťažkom zranení oka a nevydarenom angažmáne v New York Rangers konečne našiel Bryan Berard. Dobré výkony podáva aj obranca Nicholas Boynton a bostonský objav sezóny, český útočník Ivan Huml. Prongerovo miesto v obrane St. Louis zatiaľ nečakane úspešne zastáva fínsky nováčik Tom Koivisto. Pavol Demitra mal pomalší štart (v ôsmich októbrových zápasoch iba jeden gól), zato celkom dobrý vietor chytil konečne Doug Weight.
Detroitu chýba Yzerman
Obhajca Stanleyho pohára Detroit Red Wings zatiaľ predvádza nevyrovnané výkony, kde sa výhry striedajú s prehrami. Príznačnou bola najmä prehra s druhým najslabším klubom tejto sezóny Nashvillom, ale aj doma s Montrealom. Cítiť, že mužstvu chýba zranený Steve Yzerman, ako aj to, že Curtis Joseph v bránke nevyžaruje zatiaľ takú istotu, akú mali červené krídla vlani u Dominika Haška.
Colorado Avalanche nestráca síce kontakt so súčasnou špicou pelotónu, ale nehrá ešte v optimálnej pohode. Lavínam akoby chýbali v niektorých zápasoch sily na posledný krok k víťazstvu - dva zápasy prehrali v predĺženiach a tri remizovali. Tempo chýba aj vlaňajšiemu finalistovi Stanleyho pohára Carolina Hurricanes. Vari okrem O‘Neilla a Brind‘amoura hľadajú formu všetci ostatní útočníci, najmä Battaglia, Cole a Kapanen. Tréner Maurice preto neváhal urobiť českú rošádu a obetovať oporu zadných radov Marka Malíka za útočníka z Vancouveru Jana Hlaváča.
Či je toto optimálny spôsob riešenia problémov, je otázne. Záporným príkladom sú opäť New York Rangers, kde ani ďalší noví multimilionári nie sú schopní zdvihnúť výkon mužstva. Keby tu nehral štyridsaťjedenročný Mark Messier, nebolo by sa na koho pozerať. Ani vo Washingtone zatiaľ takýto spôsob liečby neprináša očakávanú výkonnostnú stabilitu. Po relatívne dobrom úvode ani piati noví hráči nezabránili, aby mužstvo s Jágrom a Bondrom (ale so zraneným Kolzigom) nespadlo do priemeru. Podobne je to aj vo Phoenixe, kde síce nová miliónová akvizícia Tony Amonte vedie klubovú bodovú tabuľku, ale jeho zžívanie sa s kolektívom mladých hráčov trvá dlhšie, než sa očakávalo. Október 2002 nemôžu za dobrý mesiac vyhlásiť ani v Calgary, Islanders, Edmontone, San Jose, Buffale a už vôbec nie v Toronte.
IGOR OTČENÁŠ
(Autor je hokejový publicista)
