„Náš Najvyšší súd má toľko sudcov ako žiadny iný najvyšší súd na svete,“ vyhlásil pred časom predseda ústavnoprávneho výboru Ján Drgonec. Znížením počtu sudcov by podľa neho stúpla kvalita ich rozhodovania.
Podpredseda Najvyššieho súdu Juraj Majchrák predpokladá, že k zmene v budúcnosti príde. Predpokladom je podľa neho reorganizácia celého súdnictva.
Minister spravodlivosti Daniel Lipšic očakáva výrazný pokles sudcov. Začať sa môže už koncom tohto volebného obdobia, má trvať niekoľko rokov a jeho rýchlosť závisí od tempa rekodifikácie kľúčových právnych noriem. „Na konci tohto procesu bude mať Najvyšší súd úlohu, akú plní v iných krajinách,“ tvrdí Lipšic. Starší sudcovia budú odchádzať do dôchodku a na ich miesto už noví neprídu.
„Najvyšší súd by mal byť vrcholom všeobecného súdnictva,“ hovorí Drgonec. Dnes je podľa neho v podstate vylúčené, aby všetci sudcovia spĺňali požiadavku kvality. Súčasný stav označil za ťažký pozostatok minulosti, v podobnej situácii je aj Česká republika.
Drgonec dáva za príklad krajiny ako Írsko, kde má najvyšší súd len päť sudcov. „Vo väčšine štátov je na najvyššom súde niekoľko sudcov, a nie niekoľko desiatok,“ povedal. Časť právomocí nášho Najvyššieho súdu by preniesol na krajské súdy.
Najvyšší súd by sa mal podľa Majchráka postupne stať súdom len pre mimoriadne opravné prostriedky. „To by, samozrejme, muselo priniesť aj zníženie počtu sudcov, ale je to dlhodobá otázka,“ povedal.
Pri dnešných právomociach chýbajú na Najvyššom súde ľudia najmä v obchodnom a správnom súdnictve. „Spisy sa tu vybavujú s dosť veľkým oneskorením,“ hovorí Majchrák.
Podobný názor na zníženie počtu sudcov má aj Robert Kaliňák zo Smeru. „Môžeme sa o tom baviť, ale potom musíme otvoriť celú štruktúru súdnictva,“ povedal. Dnes nie je sudcov priveľa a otázku znižovania počtov považuje za predčasnú.
ROMAN PATAJ
