FOTO – ČTK/AP

Veľký múr vznikol v oblasti dnešného okresu Lu-šan v stredočínskej provincii Che-nan v čase, keď bola Čína rozdelená na niekoľko vzájomne proti sebe bojujúcich vládarstiev, v tzv. Období jari a jesene (770-476 pr. n. l.).

Začiatočný úsek Veľkého múru meral viac ako 800 kilometrov, z ktorých sa do súčasnosti zachovalo iba dvadsať, mal tvar písmena U a budovali ho v troch etapách, upresnil riaditeľ archeologického ústavu v Che-nane Siao Liang.

Konštrukcia stavby bola veľmi jednoduchá, použili neopracované kamene, ktoré neboli spájané žiadnym spojivom. Neskôr ako „cement“ poslúžila ryža s glutanamom.

V najstaršej časti múru, ktorá sa nachádza na území vtedajšieho kráľovstva Čchu, je zachovaných niekoľko vstupov a zvyšky brvien. „Je to matka Čínskeho múru,“ vyhlásil predseda čínskej spoločnosti pre Veľký múr Tung Jao-chuej.

Veľký múr, ktorý križuje severnú Čínu od západu na východ, meria viac než 6000 kilometrov, počínajúc mýtickou Fefritovou bránou v severozápadnej púštnej oblasti a končiac Hlavou starého draka, teda malou vežou, ktorá sa utápa v morských vodách na severovýchode. Je to jediné ľuďmi vybudované sídlo, ktoré možno sledovať iba okom z vesmíru.

Prvý čínsky cisár Čchin Š‘-chuang v treťom storočí pr. n. l. spojil dovtedy vybudované rôzne úseky múru vrátane toho prvého a vytvoril tak stavbu dlhú niekoľko tisíc kilometrov. Tú neskôr ešte predĺžili ďalšie panovnícke dynastie.

Čierna legenda o cisárovi Čchinovi rozpráva, že múr muselo stavať neuveriteľné množstvo jeho poddaných. Vraj ich nútil pracovať tak tvrdo, že mnohí z nich padli mŕtvi pri päte múru a na tom mieste ich aj okamžite pochovali.

Vladárovým cieľom bolo brániť Ríšu stredu pred nájazdmi nomádskych kmeňov zo severu, nech už to boli Huni, Tatári alebo Mongoli. Samozrejme, slúžila aj na to, aby sťažila odchod Číňanov, čo viedlo k zvýšeniu izolovanosti krajiny. Tá zostala po dlhé storočia pre cudzincov len ťažko preniknuteľnou. (čtk, efe)