Izraelsko-palestínske násilie sa počas vlády Ariela Šarona (od februára 2001) vystupňovalo. K dovtedajšej taktike - bombardovaniu palestínskej infraštruktúry, operácií na likvidovanie teroristických vodcov a blokády Šaron neskôr pridával nové, čoraz tvrdšie kroky. Za jeho vlády došlo po prvý raz počas intifády k samovražedným atentátom (v máji 2001 útočníci udreli v Netanji, Tel Avive a v Jeruzaleme) a opakovali sa celý čas.

Šaron v októbri po vražde izraelského ministra turizmu Rechavama Zeeviho nariadil obsadiť šesť palestínskych miest. Séria atentátov pokračovala a vyvrcholila na Veľkú noc 2002 v Netanji (29 mŕtvych). Šaron reagoval operáciou Obranný štít: vojaci ostali týždne v palestínskych mestách, kde vykonávali razie a hromadne zatýkali ľudí. Arafat ostal obkľúčený v Ramalláhu. Šaron s palestínskym vedením nikdy nevyjednával a Arafata napokon v júni označil za teroristu aj americký prezident George Bush. Koncom leta podnikol Šaron tretiu, tentoraz permanentnú okupáciu palestínskych miest, v ktorých dodnes platí zákaz vychádzania. Šaron dosiahol, že boli zlikvidovaní alebo zatknutí všetci hlavní vodcovia teroristov a mnohým atentátom zabránil, ale skončiť ich nedokázal. (kl)