Kniha Fotografie je, zdá sa, doteraz najreprezentatívnejším výberom vášho diela. Ako vašu tvorbu predstavuje?

„V jednej knihe sa nedá zachytiť tridsaťročná tvorba. Sústreďuje sa najmä na dokument, ktorý je ťažiskom mojej voľnej tvorby. Ide o prierez prác zo Slovenska a Ázie.“

Čo je na dokumentárnej fotografii najpríťažlivejšie?

„Dá sa v nej obrazovo vyjadriť autentický život.“

Je teda úlohou fotografie ukazovať autentický život?

„Veď fotografia vznikla práve z týchto dôvodov. To je práve špecifikom fotografie a dokumentárneho filmu. Iné druhy umenia túto autenticitu už v sebe neobsahujú, pretože tam vždy dochádza k istej štylizácii.“

Ako súvisí fotografia s výtvarným umením? Napadá mi súvislosť medzi vašou tvorbou a tvorbou Martina Martinčeka, ktorého poňatie fotografie bolo vyslovene výtvarné?

„Fotografia je svojbytný druh umenia, aj keď má, prirodzene, veľa styčných bodov s výtvarným umením. Aj fotografia je obrazový prejav, ale nedá sa to zamieňať. Je to špecifický typ umenia. V tvorbe ma ovplyvnil určite aj Martinček, hoci ja som sa snažil poňať fotografiu trochu inak. Je mi blízka tvorba členov agentúry Magnum. Henri Cartier-Bressona, Sebastiaa Salgada a iných.“

Technika dnes dokáže zázraky. Ako ovplyvňuje fotografovanie?

„Technika uľahčuje človeku vyjadriť jeho predstavu a poskytuje mu na to viac možností. Sám autor však musí vedieť, čo chce. Technika to zaňho nespraví.“

Fotíte krajinu aj ľudí. Aký je medzi tým rozdiel?

„Krajina je statická. Keď robím živý dokument, situáciu musím zachytiť v zlomku okamihu. Tiež si musím uvedomovať jej obrazovú stránku, nielen to, čo sa tam deje. Fotograf musí mať v oku prehľad o celom obraze. Mal by si vedieť predstaviť, ako bude pôsobiť. Pri krajine mám na to oveľa viac času, môžem dlhšie rozmýšľať nad kompozíciou, no tam zase treba vedieť vnímať svetlo a tvary.“

Je vám bližšia viac čiernobiela fotografia alebo farebná?

„Závisí to od toho, čo chcem zobraziť. Pri dokumente používam radšej čiernobiely film.“

Má čiernobiela fotografia v sebe väčšiu silu? Je pravda, že tá farebná pôsobí občas farbami rušivo?

„Závisí to aj od toho, ako je farebná fotografia urobená. U čiernobielej je škála zúžená len na odtiene sivej, má priamejšie pôsobenie. Farba môže niekedy odvádzať pozornosť.“

Učíte na VŠVU. Dá sa umeniu fotografie naučiť?

„Na Vysokej škole výtvarných umení učím externe dokumentárnu fotografiu. Ide hlavne o to naučiť študentov vyjadriť sa obrazovým prostriedkom - fotografiou. Aj o to, aby im škola poskytla priestor, tvorivú voľnosť, v tom spočíva jej prínos. Pedagógovia študentov, samozrejme, usmerňujú. Škola má rozvíjať ich tvorivý potenciál. U nás na VŠVU sa kladie dôraz na to, aby boli študenti schopní tvorivo pracovať s fotografiou. Tým, že je to škola, kde je široké spektrum rozličných odborov, vedieme ich k tomu, aby ich vedeli spájať, aby vedeli využívať aj najnovšie technológie.“

Robíte aj reklamnú fotografiu?

„Áno, pretože dokumentom sa nedá uživiť. U nás prakticky neexistujú časopisy pre rozsiahlejšie obrazové reportáže. Ak sa niečo vyskytne, honoráre sú nízke. Inde je prax odlišná.“

Prečo?

„Súvisí to aj s veľkosťou trhu. Ak vo vyspelých krajinách človek urobí jednu či dve reportáže za rok, vyžije z toho. U nás k reportáži musím sám napísať zväčša aj text. V zahraničí je pravidlom špecializácia. Každý robí svoju prácu a je to oddelené: fotograf fotografuje a niekto iný píše. To sa, samozrejme, odráža na výslednej kvalite. Uplatniť voľnú tvorbu je tiež problém. Na Slovensku neexistuje trh s fotografiami, čo je dané zrejme aj tradíciou, pretože fotografia sa za umenie nepokladala. O dokumente to platí dvojnásobne.“

Ktoré krajiny ste už precestovali?

„Hlavne ázijské krajiny, aj časť knihy je orientovaná na Nepál, Tibet a Indiu. Okrem toho som bol aj v Strednej Ázii, Pakistane a Číne. Pozoroval som život ľudí v horách. To ma vždy zaujímalo. Prešiel som viac oblastí, ktoré sa líšia spôsobom života aj kultúrnym zázemím. Napríklad medzi budhistickými a islamskými krajinami sú obrovské rozdiely. Podľa toho aj pristupujem k práci. Snažím sa, aby fotografie vyjadrovali podstatu tej-ktorej krajiny.“

Ide o prvú väčšiu knihu prezentujúcu vašu tvorbu?

„Predchádzajúce knihy Pamír, Karpaty, Tibet boli zamerané monotematicky. Najnovšia kniha je výber dokumentárnych prác zo Slovenska, najmä z Oravy a prác z Ázie. Pripravoval som ju s Luciou Benickou a Petrom Horváthom - s ním sme urobili aj celkovú vizuálnu koncepciu knihy.“

Znamená to, že ňou uzatvárate isté tvorivé obdobie?

„Nie, nedá sa povedať, že by som niečo uzatváral. Skôr zhŕňam. Po takom dlhom čase, čo som sa venoval fotografii, som mal pocit, že by čosi bolo treba zhrnúť.“

U nás sa veľmi dobre uchytila akcia Mesiac fotografie v Bratislave. Existuje Dom fotografie v Poprade. Myslíte si, že pulzovanie slovenského fotografického života je porovnateľné so svetovým?

„Na to, aké je Slovensko malé, má Mesiac fotografie značný medzinárodný ohlas. Má nepochybne veľký európsky význam, lebo prezentuje tvorbu z celej strednej a východnej Európy. Združenie FOTOFO, ktoré túto akciu organizuje už desať rokov, spravilo obrovské množstvo práce. Na svete je málo festivalov na takejto úrovni. Aj škola fotografie, ktorú každoročne organizuje Dom fotografie v Poprade, má dobrú úroveň a má zmysel tak pre amatérov, ako aj pre profesionálov.“

A čo tu chýba?

„Inštitúcia, ktorá by sa systematicky na profesionálnej báze venovala zbierkovej činnosti a vytvorila tak kolekciu najlepších diel z minulosti aj súčasnosti.“