EÚ: Najdôležitejšie správy zo 4. novembra

BRATISLAVA 5. novembra (SITA) - EÚ: SR sa po vstupe do únie stane aj akcionárom EIBSlovensko a ďalšie kandidátske krajiny sa po svojom vstupe do Európskej únie (EÚ) stanú akcionármi Európskej investičnej banky (EIB) a na jej základnom imaní sa bu

dú musieť podieľať piatimi percentami. Banka má podľa jej viceprezidenta Wolfganga Rotha v úmysle svoje aktivity v nových členských krajinách únie ešte rozšíriť.
Aktivitám Európskej investičnej banky sa v kandidátskych krajinách darí. Tento rok by celková suma jej výhodných pôžičiek mala v dvanástich kandidátskych krajinách dosiahnuť tri a pol miliardy eur, čo je o desať percent viac ako vlani. Ďalšie projekty v hodnote 6,4 miliardy eur sú v štádiu posudzovania. Banka sa tak stáva najväčším zahraničným veriteľom v strednej a východnej Európe, dvakrát väčším ako napríklad Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD).
EÚ: V poslednej fáze rokovaní zostáva kandidátom príliš úzky priestor
Na ďalšom kole rokovaní o vstupe do Európskej únie (EÚ) sa v pondelok v Bruseli s predstaviteľmi únie stretáva hlavný vyjednávač Ján Figeľ. Pôjde o otvorenie záverečnej fázy rokovaní, ktorá by mala vyústiť do konečnej dohody o podmienkach vstupu najneskôr na decembrovom summite v Kodani. Už od minulého týždňa sa v Bruseli striedajú delegácie kandidátskych krajín a dávajú únii najavo, že ich predstavy o podmienkach vstupu sa úplne nestotožňujú s tým, na čom sa pätnástka dohodla na bruselskom summite. Počas tohto prvého kola záverečnej fázy rokovaní majú kandidátske krajiny oboznámiť úniu so svojim postojom k hlavným bodom budúcej dohody a predniesť svoje požiadavky. Hoci teoreticky možno rokovať o všetkom, únia rozdelí požiadavky kandidátov na neprijateľné, o ktorých sa rokovať nebude a na tie, ktoré možno riešiť spoločne alebo na individuálnom základe.
EP: Zahraničný výbor prerokuje návrh rezolúcie o rozšírení
Zahraničný výbor Európskeho parlamentu (EP) bude v pondelok večer v Bruseli rokovať o návrhu rezolúcie o rozšírení, v ktorej kandidátskym krajinám pripomína dôležitosť boja proti korupcii a posilňovania administratívnych kapacít. Od Slovenska poslanci žiadajú vyjasnenie riešenia rómskej otázky a odporúčajú mu tiež prijatie antidiskriminačnej legislatívy. Súhlas EP bude na jar potrebný na to, aby sa Slovensko a ďalších deväť kandidátskych krajín mohli stať členmi Európskej únie (EÚ) v roku 2004. Rezolúciu prijme EP v máji alebo v júni 2003. O to väčší význam má správa o rozšírení, ktorou sa v pondelok bude zaoberať zahraničný výbor.
ECB: Akákoľvek diskusia o Pakte stability a rastu je neužitočná
Člen rady Európskej centrálnej banky (ECB) Klaus Liebscher v pondelok uviedol, že Pakt stability a rastu Európskej únie (EÚ) je dostatočne pružný a akákoľvek diskusia o ňom je neužitočná. "Akákoľvek diskusia o Pakte stability a rastu je kontraproduktívna," povedal Liebscher agentúre Reuters počas konferencie vo Viedni. Guvernér rakúskej centrálnej banky tiež povedal, že pakt je dostatočne flexibilný pre všetky ekonomické cykly eurozóny. "Pakt stability a rastu nie je najväčšou prekážkou (ekonomického) rastu. Príčinou je slabý stav štrukturálnej reformy."
TURECKO: Zvíťazili islamisti z AKP
V tureckých parlamentných voľbých získala najväčší počet hlasov Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) vychádzajúca zo zakázaných islamistických zoskupení. Premiér Blent Ecevit priznal porážku troch strán doterajšej vládnej koalície, ktoré sa ani nedostali do parlamentu. Po spočítaní takmer všetkých hlasov mala AKP 34 percent, nasledovaná Republikánskou ľudovou stranou s 19-imi percentami. Informuje BBC. Vodca strany AKP Recep Erdogan prisľúbil, že sa budú držať sekulárnych princípov tureckej ústavy. Sám Erdogan sa nemôže stať premiérom, pretože na základe prechádzajúceho odsúdenia má zakázané vykonávať verejné funkcie. Meno predsedu vlády má oznámiť do niekoľkých dní. Erdogan tiež avizoval, že sa pokúsi urýchliť proces vstupu Turecka do Európskej únie a posilní integráciu tureckej ekonomiky so svetovou.
SR: V Bratislave sa začal summit Európskej policajnej akadémie
Dvojdňový summit Európskej policajnej akadémie (CEPOL) sa začal v pondelok v Bratislave. Na akcii, ktorej garantom je Akadémia Policajného zboru SR, sa zúčastňujú policajní predstavitelia z 22 štátov. Desať krajín je z Európskej únie (EÚ) - Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Grécko, Nemecko, Rakúsko, Švédsko a Taliansko, prítomní sú aj predstavitelia 12 kandidátskych krajín - Bulharska, Česka, Cypru, Estónska, Poľska, Rumunska, Litvy, Lotyšska, Malty, Maďarska, Slovenska a Slovinska.
BRITÁNIA: Blair vyzýva na pružnejšiu interpretáciu paktu stability
Britský premiér Tony Blair vyzval v pondelok na ekonomickú reformu v Európskej únii (EÚ) a vyhlásil, že jej ekonomický pakt by sa mal interpretovať flexibilnejšie. Ministri financií členských krajín eurozóny sa stretávajú v pondelok, aby prediskutovali rozpočtové pravidlá, ktoré predseda Európskej komisie (EK) Romano Prodi označil za "hlúpe", pretože ich v čase pomalého ekonomického rastu považuje za príliš strnulé. "Spornou otázkou Európy je reforma, zvlášť ekonomická reforma, čo je dôvod, prečo tak neúnavne presadzujeme túto agendu," povedal britský premiér na tlačovej konferencii vo svojom úrade na Downing Street.
GRÉCKO: S Bulharskom doriešilo spor o transbalkánskom ropovode
Grécko a Bulharsko ukončili dlhodobý spor o plánoch vybudovať transbalkánsky ropovod v hodnote 700 miliónov eur a v piatok sa dohodli na rovnakom podiele financovania, vrátane tretieho producenta ropy Ruska. Bulharsko dlho požadovalo rovnoprávne postavenie v rámci projektu s energetickými mocnosťami Ruskom a členským štátom Európskej únie (EÚ) Gréckom. Atény však argumentovali, že Bulharsko nie je schopné financovať väčšiu časť projektu a požadovalo jeho účasť na úrovni 33,3 percenta. "Dnes sme ukončili diskusie (o projekte) a schválili sme politický rámec," uviedol v piatok grécky premiér Kostas Simitis pred novinármi po stretnutí s bulharským partnerom Simeonom Sakskoburggotským. "Súhlasili sme, že účasť bude rovnaká a bude korešpondovať s pravidlami rovnoprávnej dohody. Po tejto politickej dohode v nadchádzajúcich týždňoch posúdime komerčné aspekty projektu," povedal Simitis. Projekt bol nerealizovateľný viac ako sedem rokov kvôli neschopnosti krajín dohodnúť sa na rozdelení.
EÚ: Európa má väčší potenciál rastu ako USA
Európa ešte stále kríva v ekonomickom rozvoji za USA. Na konferencii Východ-Západ, ktorú organizovala v pondelok Rakúska národná banka (OeNB), analyzovali medzinárodní experti dôvody tohto stavu. Avšak podľa nich Európa má väčší potenciál rastu ako Spojené štáty. "USA už takmer úplne vyčerpali svoj potenciál, ďalší pokrok z tejto úrovne je ťažko predstaviteľný," povedal profesor Jan Švejnar z Michiganskej univerzity a ekonomický poradca českého prezidenta Václava Havla. Neuveriteľné šance však dáva Európskej únii, ak sa jej podarí uskutočniť rozšírenie a reformy podľa plánu.
EÚ: Vláda dereguluje ceny nájomného do vstupu SR do únie
Vláda plánuje prijať opatrenia na dereguláciu nájomného do času predpokladaného vstupu Slovenska do Európskej únie. Regulačné opatrenia v oblasti nájomného sa po tomto termíne budú sústreďovať iba na nevyhnutné zmeny súvisiace s reálnym vývojom nákladov. Súčasne chce vládny kabinet navrhnúť efektívnejší systém pre podporu novej bytovej výstavby a obnovu existujúceho bytového a domového fondu. V podpore bývania, bonifikácii hypotekárnych úverov a v podpore stavebného sporenia bude vláda pokračovať v súlade s možnosťami štátneho rozpočtu. (EÚ) Vyplýva to z programového vyhlásenia, ktoré v pondelok schválila vláda.
MACEDÓNSKO: Dohodu medzi NATO a EÚ sa asi nepodarí dosiahnuť
Severoatlantická aliancia (NATO) začala s plánovaním možného ďalšieho predĺženia mandátu jej mierovej misie v Macedónsku. Reagovala tak na správy o tom, že kľúčovú dohodu medzi NATO a Európskou úniou (EÚ), ktorá by únii umožnila misiu v Macedónsku prevziať, sa napriek úsiliu vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javiera Solanu pravdepodobne nepodarí v dohľadnom čase dosiahnuť. Súčasný mandát operácie Jantárová líška sa končí 15. decembra, no ako uviedol predstaviteľ aliancie, ktorý si neželal byť menovaný, bezpečnostná situácia v Macedónsku si bude aj naďalej vyžadovať pomoc medzinárodného spoločenstva. "Nechceme, aby tam ostalo vákuum," dodal. Severoatlantická rada preto požiadala svojich vojenských plánovačov, aby zvážili možnosti, ktoré by aliancii umožnili v mierovej misii v Macedónsku pokračovať.
EÚ: Podľa Figeľa priestor na rokovanie existuje
Slovensko v pondelok v Bruseli predložilo svoje požiadavky na záverečnú fázu rokovaní o vstupe do Európskej únie (EÚ). Odpoveď na ne by únia mala dať už na budúci týždeň. Hlavný vyjednávač Ján Figeľ vyjadril nespokojnosť s navrhovaným modelom priamych platieb, ako aj s výpočtom finančnej situácie Slovenska po vstupe do únie. Hoci Slovensko má na rokovaniach o vstupe za sebou už 28 z 30 kapitol, skutočné rokovania sa začali až dnes. Na rad totiž prišli najcitlivejšie finančné aspekty rozšírenia, o ktorých únia zámerne nechcela doteraz hovoriť. Počas nadchádzajúcich šiestich týždňov by sa Slovensko malo s úniou dohodnúť na finančných podmienkach svojho vstupu a presadiť čo najviac svojich požiadaviek. SR rešpektuje finančné limity na rozšírenie stanovené pred troma rokmi v Berlíne. Manévrovací priestor je preto úzky, ale podľa slovenského vyjednávača Jána Figeľa predsa len existuje. Predstavuje rozdiel medzi tým, čo bolo dohodnuté v Berlíne a tým, na čom sa šéfovia štátov a vlád únie dohodli nedávno v Bruseli, kde napríklad znížili celkovú sumu na štrukturálne platby z 25,5 miliardy na 23 miliárd eur na tri roky. „Rozdiel je väčší ako 2,5 miliardy eur a dotýka sa všetkých kandidátov. V prípade SR ide o stovky miliónov eur,“ povedal Figeľ.
VERHEUGEN: Ani jeden zostávajúci problém nemôže už ohroziť rozšírenie
Ani jeden zo zostávajúcich problémov v procese rozšírenia nie je taký závažný a zložitý, aby ho mohol ohroziť. Naopak, sú všetky predpoklady, aby sa rokovania o vstupe s desiatimi kandidátskymi krajinami, vrátane Slovenska, skončili úspechom na decembrovom summite v Kodani. To bolo jedno z hlavných posolstiev komisára EÚ pre rozšírenie Güntera Verheugena poslancom zahraničného výboru Európskeho parlamentu, ktorí sa dnes zaoberali správou o rozšírení EÚ. „Desať kandidátskych krajín splní všetky kritériá tak, aby sa v roku 2004 mohli stať členmi EÚ,“ povedal Verheugen. Podľa jeho slov majú kandidátske krajiny ešte veľa práce v takých oblastiach, akou je budovanie administratívnych kapacít, posilňovanie justície alebo boj proti korupcii, či práva menšín. Zdôraznil, že v záverečnej fáze rokovaní sa identifikujú požiadavky kandidátov a rozdelia sa do troch skupín. V prvej skupine sú požiadavky, ktoré možno akceptovať bez väčšieho úsilia, v druhej sú požiadavky, o ktorých možno rokovať úspešne a v tretej sú požiadavky, o ktorých rokovať nemožno. Kľúčom úspechu bude pružný postoj na oboch stranách.
VERHEUGEN: Výsledky volieb nie sú prekážkou vstupu Turecka do EÚ
Európska komisia je pripravená spolupracovať s novou tureckou vládou, ktorá vzíde z víkendových volieb a verí, že táto vláda bude pokračovať v začatých reformách. Uviedol to v pondelok v Bruseli v reakcii na výsledky nedeľňajších parlamentných volieb v Turecku komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen. Zdôraznil, že nikde v EÚ nepočul, že by výsledok volieb bol prekážkou vstupu Turecka do EÚ a poznamenal, že o dátume na otvorenie rokovaní sa možno začne diskutovať až na summite v Kodani. „Výsledok nie je pre nás nijakým prekvapením a musíme ho rešpektovať,“ povedal Verheugen priznajúc, že až taký jasný výsledok komisia predsa len nečakala. Do parlamentu sa totiž okrem víťaznej umiernenej islamskej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) dostala už len jedna strana. „Sme pripravení s novou vládou spolupracovať na báze dôvery,“ zdôraznil. Komisia verí, že súčasná vláda, ako aj nasledujúci kabinet, budú pokračovať v reformách. Podľa Verheugena môže Turecko prijať veľmi rýchlo opatrenia, ktoré mu umožnia splniť politické kritériá. Musí v prvom rade prepustiť politických väzňov, ktorí sa do väzenia dostali iba za svoje politické názory bez prejavu násilia. Ankara musí takisto definitívne skoncovať s týraním a potrestať jeho exekútorov. Až po prijatí týchto opatrení bude možné povedať, že reformy sú naozaj vážne.
KUKAN: Prioritou je ukončenie integrácie a spolupráca so susedmi
Dokončiť proces integrácie Slovenska do Severoatlantickej aliancie (NATO) a Európskej únie (EÚ) sú podľa ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana prioritami rezortu diplomacie, ktoré sú obsiahnuté v zahraničnopolitickej časti Programového vyhlásenia vlády (PVV). Ako povedal Kukan v pondelok pred novinármi, nejde však len o vstup, ale aj fungovanie Slovenska ako nového člena v týchto organizáciách. SR musí podľa neho ukázať, že je dobre pripravená a nebude "problémovým dieťaťaťom". Snahou rezortu bude tiež posilňovať vzťahy so susedmi, vrátane spolupráce krajín Visegrádskej štvorky.

kh

SME

EÚ: Najdôležitejšie správy zo 4. novembra

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

EÚ: Najdôležitejšie správy zo 4. novembra

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?