Od 1. júna oficiálne patria lekárom a zdravotníkom vyššie platy – v priemere o vyše 30 percent. Ale nemocnice pár dní pred výplatným termínom na zvýšené platy peniaze nemajú. Poisťovne viac platiť odmietajú a nemocnice tvrdia – šetriť už nemáme kde. Plánujú nevyplatiť osobné ohodnotenia a príplatky, budú prepúšťať alebo sa ešte viac zadlžia.

Minister zdravotníctva už pri schvaľovaní rozhodnutia o zvýšení platov uviedol, že peniaze na vyššie platy sa majú hľadať z vnútorných zdrojov nemocníc. Očakávalo sa tiež zvýšenie platieb poisťovní nemocniciam, pretože tie podľa ministra Kováča vybrali viac na poistnom. Riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Eduard Kováč však tvrdí, že minister kalkuluje s nekvalifikovanými odhadmi a viac peňazí nemocniciam nemajú z čoho poukázať.

BANSKÁ BYSTRICA. „Zvyšovanie platov môže ísť len na úkor prevádzky a bude spojené s ďalším zadlžovaním,“ tvrdí ekonomická šéfka Rooseveltovej nemocnice Zita Suchanovská. V nemocnici je vzhľadom na množstvo pacientov a náročnosť výkonov získavanie peňazí prepúšťaním problematické. V minulom roku znížili počet zamestnancov o dve percentá.

Na otázku, či dôjde k reálnemu zvýšeniu príjmov, ekonomická námestníčka odpovedala: „Keďže u nás sú osobné príplatky už teraz veľmi nízke, len 1,2 milióna mesačne, myslím si, že sa platy zvýšia aj reálne. Samozrejme, ak k zvyšovaniu dôjde.“

BRATISLAVA. Nemocnice zneisťuje, že dodnes nebolo vládou schválené zvýšenie platov nikde oficiálne zverejnené v zákonnej forme. „Pokiaľ sa to oficiálne neobjaví, s vyššími platmi nepočítame,“ hovorí ekonomický námestník Národného onkologického ústavu v Bratislave Jozef Prokopčák. Scenár, čo robiť, ak sa do začiatku júna nová zákonná norma objaví, však pripravili. Ráta s prepúšťaním, s nevyplatením osobných ohodnotení, s reorganizáciou služieb aj so zadlžením ústavu.

KEŽMAROK. S prepúšťaním personálu ani ďalším znižovaním stavu lôžok nepočítajú. Podľa riaditeľky Nemocnice sv. Alexandra Eleonóry Kovalčíkovej tu už uplatnili úsporné ekonomické opatrenia a siahli na reálne dno možností nemocnice. „K riešeniu problémov rezortu by sa malo pristúpiť komplexne. Zvýšenie platov je len jedným z požadovaných opatrení. Navyše o finančné rezervy sa musia postarať samotné zdravotnícke zariadenia. Len u nás to bude mesačne predstavovať nárast výdavkov o 1,3 milióna korún,“ hovorí. So zvyšovaním platov síce súhlasí, ale zároveň vyslovila pochybnosť o správnosti načasovania tohto opatrenia k 1. júnu.

KOŠICE. Zvýšiť platy vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou na Triede SNP v Košiciach podľa riaditeľa Róberta Rolanda znamená vykúzliť alebo niekde ušetriť zhruba osem miliónov mesačne. Vedenie nemocnice sa rozhodlo, že zníži počet zamestnaných dôchodcov, zredukuje osobné príplatky a pracovné úväzky. Lekári prejdú na dvojzmennú prevádzku. Vedúci jednotlivých pracovísk by mali dať návrhy, ktorí neefektívni pracovníci budú prepustení. Usporiť by sa malo tiež na liekoch či dĺžke hospitalizácie. Zlučovať či rušiť sa budú niektoré pracoviská.

ŽILINA. „Zatiaľ vám nemôžem povedať nič konkrétne. Nemáme žiadne oficiálne pokyny a sedíme nad tým celé dni a noci,“ povedal riaditeľ žilinskej nemocnice Ivan Chaban. O spôsobe zvýšenia platov zdravotníckym pracovníkom rozhodne vedenie nemocnice koncom týždňa, zatiaľ nie je isté ani to, či sa bude počet zamestnancov nemocnice znižovať.

NITRA. „Jedinou našou ‘rezervou‘ sú odvody do sociálnej poisťovne. Sme jedni z posledných, ktorí tieto odvody platili. U nás potrebujeme na zvýšenie platov 4 milióny korún v čistom, v hrubom to vychádza 6,2 milióna. Zvýšenie platov pôjde na úkor prevádzky. Naša mesačná spotreba je 58-60 miliónov korún, pričom dostaneme 40 miliónov. Doteraz šlo na mzdy 24 miliónov korún, odteraz to bude 30,2 milióna korún. Náklady na lieky sú 12,5 milióna, nehovoriac o prevádzke, energiách či potravinách. Takto sa to ďalej nedá vydržať,“ hovorí Viktor Žák, riaditeľ Nemocnice s poliklinikou v Nitre.

PEZINOK. „Už žiadne racionalizačné opatrenia nemôžeme urobiť. Za uplynulých 10 rokov sme urobili maximum vrátane znižovania pracovníkov,“ vraví Pavel Černák, riaditeľ Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku. Všetky oddelenia idú s minimálnym počtom zamestnancov, odvody platí nemocnica len čiastočne. „Reálne náklady na prevádzku sú 11 miliónov korún. Za posledné mesiace dostávame priemerne 7,5 milióna korún. Podľa posledných informácií by psychiatrické nemocnice a liečebne mali mať garantovaný minimálny prospektívny rozpočet. Zdanlivo je to dobrá správa, nie je to však riešenie. My máme mať minimálny prospektívny rozpočet 8,7 milióna korún, pričom na platy by sme po realizácii úpravy platov spotrebovali 83 percent! Na prevádzku potom ostáva úplne smiešna suma. Nie je kam ustúpiť,“ hovorí Černák.

TRNAVA. Na zvýšenie platov potrebuje nemocnica mesačne 5 miliónov korún, ktoré môže získať len pri siahnutí do vlastných zdrojov. Jedným z riešení je prepustenie 238 zamestnancov. Zatiaľ sa to bude týkať len dôchodcov a nadbytočného personálu. Druhým je vyberanie náhradného voľna za pohotovostné služby.

V mnohých nemocniciach sme sa včera márne pokúšali spojiť s riaditeľmi či ekonomickými námestníkmi. „Rokujú o situácii,“ bola najčastejšia odpoveď sekretárok.