Alex Garland: Tesseract m Volvox Globator m Praha 2002 m Preložil: David Záleský
Z debutového románu Pláž od Londýnčana Alexa Garlanda (1970) sa stal medzinárodný bestseller, ktorý doposiaľ vyšiel v dvadsiatich piatich jazykoch a nakrútili podľa neho vysoko rozpočtový hollywoodsky film. To pre mladého autora pri písaní ďalšieho diela určite nie je ľahká pozícia. Strhujúci román Pláž, príbeh mladíka, ktorý sa pripojí ku komunite travellerov na nádhernom osamelom ostrove v južnej Ázii, sa stal medzičasom kultovým. Syn známeho anglického politického karikaturistu, absolvent dejín umenia na Manchesterskej univerzite a hlavne náruživý cestovateľ do exotických destinácií neodolal lákavej ponuke napísať vzápätí ďalší román. No kniha Tesseract má všetky predpoklady na to, aby jeho povesť zázračného dieťaťa poriadne pošramotila.
Román je situovaný do filipínskej Manily a jeho prvá kapitola sa nebezpečne podobá na úvod Pláže. Mladík Sean trávi spaľujúci horúci deň v odpudivom lacnom hoteli, rekapituluje svoju situáciu cudzinca v neprívetivom prostredí a netrpezlivo čaká. Onedlho má doraziť mafiánsky boss Don Pepe a jeho kumpáni, aby spoločne dohodli biznis. Zakrátko sa však zmení osoba rozprávača a ten istý časový úsek príbehu je vyrozprávaný nanovo z iného pohľadu. A potom zasa z iného. Forma Garlandovho trileru pripomína v postmodernej filmovej gangsterke obľúbenú mozaikovú štruktúru rozprávania. Spočiatku svižne načrtnutý dej sa však rozvíja príliš pomaly a je zaťažený početnými príbehovými odbočkami, ktoré v texte nie sú funkčné. Navyše aj motivácia hlavného dejového zvratu - Seanom vyvolaná brutálna prestrelka s mafiánmi - nie je dostatočne zdôvodnená charakterom postavy. Pohľad do života miestnej komunity filipínskych tínedžerov je bedekrovo konvenčný a vedľajší motív lásky ako vystrihnutý z červenej knižnice.
Jednoducho povedané, takýto gangsterský príbeh je nevierohodný a veľkomesto tretieho sveta v ňom slúži iba ako vizuálne príťažlivá kulisa. Akoby chcel Garland silou-mocou napísať niečo ako Graham Greene, ale v jeho Tesseracte chýba autentická ľudská dráma. Rastúci počet zranených a mŕtvych neprináša gradáciu napätia, ale skôr nepriamo úmerné ubúdanie zmyslu diela. Pretože Tesseract na rozdiel od Pláže nevypovedá nič, môže zaujať len zručne zvládnutou formálnou stránkou.
Tesseract je štvorrozmerný ekvivalent kocky, hyperkocka, ktorú si nemožno predstaviť. Garland si ju vybral za metaforu svojho druhého románu, lebo je „niečím, čo človek nedokáže pochopiť“. No autor akoby sám celkom nechápal, prečo sa podujal napísať práve takúto knižku. Zostáva dúfať, že Garland nezostane - ako v dejinách populárnej literatúry už mnohí - autorom jedinej dobrej knihy a mnohých ďalších, napísaných na objednávku.
Autor: MICHAL HVORECKÝ(Autor je prozaikom a editorom www.inzine.sk)
