Vytiahnutý, podľa jeho starostlivej matky i manželky Aleny až kriticky vyziabnutý Dominik prepísal osvedčené učebnice zámorskej brankárskej metodiky. Od základu nabúral pravidlo, že dobrý brankár sa do poslednej možnej chvíle udrží na korčuliach, že dôsledne kryje priestor pozične. „Hašan“ ťažil zo svojej gymnastickej kĺbovej pohyblivosti, navyše mal suverénne najrýchlejšie nohy spomedzi svetových brankárov. S takýmito dispozíciami často doslova ponúkal súperovi časť nekrytej bránky, aby v poslednej chvíli v ľahu zastavil puk v plánovanom priestore. Známe sú jeho kúsky, keď si odložil hokejku k žŕdke a puk uchmatol vnútornou stranou vyrážačky.
Po jeho príchode do Chicaga v lete 1990 však nik veľmi nebral do úvahy, že prišiel najlepší gólman MS 1989 v Štokholme. Jeho neštandardný štýl bol často terčom posmechu známeho trénerského kruťasa Mikeho Keenana, ktorý ho bez vysvetlenia posielal na farmu.
Prakticky dva roky sa neveľmi úspešne bil o post jednotky s Edom Belfourom. Trejd do Buffala pred sezónou 1992 znamenal rozhodujúci prelom v jeho kariére NHL. Priemerné Buffalo priviedol v roku 1990 až do finále Stanley Cupu, kde mal však viac šťastia Dallas. Až v minulej sezóne sa v Detroite splnil Hašekovi sen o Stanleyho pohári. (ju)
