Dominik Hašek sa v drese Detroitu dočkal Stanley Cupu. FOTO - TASR
Jeden z najslávnejších brankárov histórie svetového hokeja DOMINIK HAŠEK na trenčianskom ľade v poltopánkach a obleku dlho trpezlivo uspokojoval žiadosti malých hokejistov o spoločné foto. Keď držiteľ posledného Stanley Cupu v drese Detroitu zazrel za mantinelom starého priateľa Eda Hartmanna, požiadal ho chvíľkový azyl v jeho trénerskej kabínke. V teple si brankárski rovesníci krátko zaspomínali, ako to spolu ťahali v reprezentačnej bránke bývalého Československa na juniorských MS 1985 vo Fínsku a ako sa zo seniorského šampionátu 1990 vo Švajčiarsku vrátili s bronzovými medailami. Aj ako vo finále federálnej ligy Trenčín - Pardubice (1:3 na zápasy) v roku 1989 stáli v klietkach oproti sebe. Vtedajší kapitán Dukly Oto Haščák po poslednom zápase série 1:4 nazlostený šmaril hokejku do kúta a Hašanovi strúhol chlapský kompliment „Je to blázon. Proti mančaftu, ktorý ho má v bránke, sa nedá hrať.“ Trenčan E. Hartmann sa venuje výchove mladých brankárov. D. Hašek zatiaľ nechce o trénovaní ani počuť.
Prečo?
„Vždy rád pomôžem, poradím, možno sa zúčastním aj na nejakom letnom kempe. Ale záväzný trénerský vzťah naozaj v dohľadnom čase neprichádza do úvahy. Jednoducho v tom nevidím sebarealizáciu. Teraz vraciam zameškané svojej rodine a firme. Takisto definitívne odmietam akékoľvek úvahy, že ešte prijmem angažmán aspoň v Európe. Po poslednom finálovom zápase v Detroite som odložil brankársky výstroj a hotovo.“
Od malička ste však boli športový univerzál, takže aj teraz zrejme budete využívať výrobky vašej firmy Dominátor, ktorá zásobuje aktívnych športovým oblečením?
„Iste. V poslednom čase som prepadol squashu. Dva-trikrát do týždňa hrávam dokonca v klube. Stále sa potrebujem hýbať, spotiť, alebo si zanadávať, keď sa mi niečo nepodarí. S partiou starších pánov hrávame aj hokej, tam však korčuľujem ako obranca.“
V kruhoch NHL má ako spoločenský relax vysoký kurz golf. Hrávate ho, ako?
„Dostanem sa k nemu možno desaťkrát za rok. Keď mám dobrý deň, môj hendikep je 95. Najšikovnejší chlapci v Detroite majú okolo 70.“
V lete ste boli aj na otvorení prvého regulárneho „greenu“ na Slovensku na Táľoch. Aké bolo vaše stretnutie s dlhoročným spoluhráčom z Buffala Miroslavom Šatanom, vtedy už kapitánom slovenského tímu majstrov sveta?
„V krásnom golfovom areáli veľmi príjemné. Miro je vášnivejší golfista než ja. On mi pogratuloval k zisku Stanley Cupu ja zasa jemu k titulu majstra sveta. Šatan je už dlhšie najlepším hráčom v Buffale, lídrom schopným dávať dôležité góly. Navyše veľmi inteligentný spoločník.“
Vnímali ste cestu Slovenska za zlatom na MS vo Švédsku, keď vy ste v tom istom čase stúpali k vrcholu v Stanley Cupe?
„Spomínam si, že keď sme skončili sériu so Saint Louis a pripravovali sme sa na Colorado, môj spoluhráč z Detroitu Jirko Šlégr presvedčivo tipoval, že po vyradení Česka sa majstrom stane Slovensko. Ja sa priznám, že som neveril, že v semifinále prejdete cez domáce Švédsko. Vo finále s Rusmi som však už favorizoval vás. V slovenskom tíme boli skvelí útočníci.“
Vy ste sa síce majstrom sveta nestali, ale vychytali ste olympijské zlato v Nagane a naposledy Stanley Cup. Okrem toho sa v množstve individuálnych ocenení vynímajú dve Hartove trofeje pre najužitočnejšieho hráča celej NHL. Zrejme nekonečná otázka, čo si najviac ceníte vy?
„Stanley Cup a olympijské zlato staviam na rovnakú úroveň. Nad individuálne ceny, lebo vždy je krajšie radovať sa s celým tímom.“
Pri poslednom vyhlasovaní Zlatej hokejky ste však netajili sklamanie, že ste skončili až druhý za Jaromírom Jágrom. Prebolelo?
„Už áno. Pre Jágra rozhodlo, že zahral dobre na olympiáde a v závere základnej časti NHL. Môj úspech v Stanley Cupe už nestačil náskok zlikvidovať.“
Počas dvanásťročného pôsobenia v NHL ste sa občas stali sústom pre bulvárne témy. Príčinou boli najmä rýchla jazda autom a raz dokonca fyzický konflikt s novinárom. Stále viete byť prchký?
„Ani v minulosti som taký nebýval. I keď občas ma provokujúci súperi dokázali vytočiť. Ten novinár Kelley o mne mylne napísal, že predstieram zranenie, aby som nemusel chytať. Aj on si uvedomil, že to bola hlúposť, no ja som sa mu neskôr verejne ospravedlnil. Odvtedy sme sa viackrát stretli a normálne komunikovali. Je však pravda, že som zvykol tréningy stíhať na doraz. Niekedy sme parkovali súčasne s Mirom Šatanom.“ (Smiech.)
Pred začiatkom tohto ročníka NHL ste sa boli v civile pozrieť na prvý zápas Detroitu. Stretli ste sa aj s koučom Scottym Bowmanom, ktorý spolu s vami ukončil aktívnu trénerskú kariéru.
„Scotty ma šokoval. Je o ňom známe, že ako tréner sa s hráčmi nikdy takmer vôbec nebavil. V Detroite si šepotal iba s Bretom Hullom. Mne maximálne povedal, že dnes chytať nebudem, alebo mi to skôr odkázal po niekom inom. Teraz si sadol v lóži vedľa mňa a celý čas mi rozprával historky a zážitky s veľkými hráčmi v minulosti. Tak sme sa pohrúžili do rozhovoru, že som ani nepostrehol dva z troch gólov v jednej tretine zápasu Detroitu s Montrealom.“
Môže Detroit obhájiť prvenstvo v Stanley Cupe bez Bowmana a bez vás?
„Má na to potenciál. Je to stále zrelé mužstvo, namiesto mňa získali do bránky Detroitu kvalitného Curtisa Josepha.“
Poradili ste mu recept na Stanley Cup?
„Dobre sme sa porozprávali, ale on sa určite bude držať vlastnej brankárskej cesty. Aj ja som podobne ako on, potreboval cítiť, že ma v tíme berú ako jednotku, vtedy som chytal v lepšej pohode. Cu-ro má navyše podobnú motiváciu, s akou som prišiel do Detroitu ja. Stále mu chýba Stanley Cup, i keď v Toronte mal na to často predpoklady.“
Nedávno ste boli aj v Edmontone. Prečo?
„Cesta súvisela s mojím biznisom, ktorý však vždy spájam s charitou. Aj v budúcnosti budem dbať o to, aby som vrátil to, čo dostávam, tým, čo to najviac potrebujú. Z rôznych akcií sme pre chudobné deti vyzbierali 17-tisíc dolárov.“
Slušnou sumou ste prispeli aj akcii Človek v tiesni, ktorá pomohla povodňami postihnutým občanom. Práve v tom čase putoval po Čechách Stanleyho pohár. Viete, koľko sa vyzbieralo?
„S pohárom sa mali právo popýšiť v domove aj spoluhráči Šlégr i Fischer. Viem, že len môj dres vydražila jedna stávková spoločnosť za 150-tisíc korún. Spolu sa iba okolo Stanley Cupu vyzbieralo 700-tisíc korún. V spomínanom Edmontone vznikol nápad 39 obrazov so Stanley Cupom v mojich rukách. Projekt 39 je podľa čísla môjho dresu a zisk za obrazy, ktoré sa s mojím autogramom predávajú po tritisíc dolárov za kus, pôjde zase na charitu. Človek má z toho dobrý pocit.“
Budete sa angažovať aj v pardubickom hokeji?
„Znovu iba nezáväzne. Naša firma Dominátor je jedným zo sponzorov klubu, prisľúbil som účasť pri blížiacom sa 80. výročí založenia.“
Váš brat Martin hráva profesionálne futbal za Austriu Viedeň. Kedy ste ho naposledy videli v akcii?
„Vo štvrtok v Pohári UEFA. Austria prehrala doma s Portom 0:1 a bol to jeden z najhorších zápasov, aké som kedy videl.“
Akú máte funkciu vo vašej firme. Ste riaditeľ, šéf Správnej rady?
„(Smiech.) Neplatený člen.“
Ako vstupujete do stratégie firmy vy a ako manželka?
„Manželka aktívnejšie. Vyjadruje sa k novým modelom, rada ich sama nosí. Ja skôr počúvam a chodím na prezentačné akcie.“
Zdôrazňujete prioritu rodiny. Dvanásťročný syn Michal vyrastal od jedného roka v Amerike. Ako si zvyká na české prostredie?
„Prirodzene, ťažšie než sedemročná dcéra Dominika. Často je mu za americkými kamarátmi smutno. Aj keď sme v Čechách trávievali takmer tri letné mesiace, počas ktorých sa im venovala česká učiteľka. Teraz mu pomáhame s manželkou.“
Ste vyštudovaný pedagóg. V minulosti ste zvykli sľubovať, že jedným z vašich snov je postaviť sa za katedru a rozprávať deťom kapitoly z histórie. Trúfate si?
„Musel by som si najprv všeličo osviežiť. Ale keby ma riaditeľ nejakej školy v Pardubiciach oslovil, ochotne by som nejakú hodinu odsuploval.“
Ku ktorému obdobiu dejín máte najbližší vzťah?
„K antike? Nie, beriem dejepis ako celok, ktorý človeku pomáha pochopiť, prečo teraz žijeme ako žijeme. Možno keby pred časom sem do Trenčína nedorazili rímske légie a nezaložili osadu Laugaricio, možno by sme tu nesedeli.“
Ako vnímate život v Čechách od zmeny v roku 1989?
„Určite sa stále zlepšuje. Hlavné je, že po páde železnej opony si každý môže hovoriť a písať slobodne, čo chce. To je silný motor.“
Rozdiel medzi životom v Amerike a Čechách?
„Hlavný praktický je v tom, že v Amerike sa človek bez auta nepohne. Tu predsa len môžu cestovať deti na tréning trolejbusom. My sme v Buffale i Detroite strávili s manželkou na cestách množstvo času, aby sme deti dopravili na tréning či do školy. Samozrejme, rozdielne sú aj zvyky. Dosiahnuť životnú úroveň ako v USA, na to si v Čechách ešte musíme dosť počkať.“
Zaujíma vás politika?
„Čítam o nej dosť, ale aktívne sa nikde neangažujem. Aj v ošiali po Nagane, keď bolo často počuť Hašek na Hrad, som sa držal v ústraní. Necítim sa na politiku, no vnímam ju.“
Koncom novembra bude v Bratislave slávnostne otvorená Sieň slávy slovenského hokeja. Prijmete pozvanie ako čestný hosť?
„Ak budem môcť, rád. Je to skvelý nápad.“
Český hokej v posledných rokoch získal štyri tituly majstra sveta, olympijské zlato, titul na MS 20, a ďalšie medaily. Vy s Jágrom ste megahviezdy posledného desaťročia v NHL. Napriek tomu, zatiaľ žiadny český hráč nefiguruje v Sieni slávy NHL v Toronte. Budete zrejme prvý. Šetríte si nejaký dres aj do Toronta?
„Trošku ste ma zaskočili. Podľa regulí sa mi to môže pošťastiť najskôr o tri roky. Teraz vlastne neviem, aké sú tam zvyky. Poradím sa asi s Petrom Šťastným.“
