Ľudia, ktorí sa zaoberajú ochranou prírody a vzťahom ľudí k nej, si myslia, že u nás sa environmentálna výchova chápe veľmi jednoducho: "Zasaďte stromčeky a vyčistite potok."

Environmentálna výchova nemá vyzerať tak, že deti na školskom dvore vyzbierajú odpadky. Ani že zasadia pár stromčekov a pritom si nevšimnú, že o kus ďalej niekto vyrúbal ďalších štyridsať kvôli stavbe hypermarketu. "Treba ju chápať širšie. Je o občianskej angažovanosti, o hľadaní zmyslu života, o radostnom a zároveň skromnom živote v súlade s prírodou," hovorí jeden z ekologických aktivistov Juraj Hipš.

U nás sa však takýmto otázkam veľmi nevenujeme. Podľa výsledkov medzinárodného výskumu sa naši žiaci zapájajú do činnosti environmentálnych organizácií najslabšie z 28 sledovaných krajín.

"Úroveň environmentálneho vedomia ľudí je u nás veľmi nízka," súhlasí Soňa Vincíková z Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Podľa nej ľudí môže najviac ovplyvniť osobná skúsenosť: "Kým sa ma nedotkne znečistené životné prostredie v podobe choroby z vody znečistenej čiernou skládkou, zdá sa, že ten problém nie je môj, a preto ho nepotrebujem riešiť. Meníme len veci, ktoré nás ohrozujú."

Zástupcovia environmentálnych organizácií na Slovensku sa snažia ovplyvniť názory ľudí (najmä mladých) a zvýšiť ich angažovanosť. Tvrdia však, že im chýba väčšia podpora ministerstva školstva. Ján Hudec zo sekcie základných a stredných škôl, ktorý má túto oblasť na starosti, im totiž už na prvom zasadnutí Ústrednej rady pre environmentálnu výchovu povedal: "Na rovinu vám môžem povedať, že environmentálna výchova na školách je tak na 129. mieste."

Viac sa dozviete v utorok v prílohe Škola a rodina denníka SME.