Bratislavský krasokorčuliarsky šampionát mal predovšetkým gradáciu. Obyvateľov mesta i celého Slovenska chytal za srdce, keď už pretekári jazdili kvalifikácie a krútili tréningové piruety. Štadión Ondreja Nepelu, vynovený azda až za hranice možností, najmä na televíznej obrazovke prekrásny, sprvoti zíval prázdnotou, aby nakoniec usporiadatelia podľahli záujmu a na exhibíciu predávali vstupenky aj na miesta, z ktorých priaznivec tohto krásneho športu sotva videl účinkujúceho. Iba sa mohol nechať strhnúť atmosférou.
Predstavitelia Medzinárodnej korčuliarskej federácie (ISU), jej prezident Talian Ottavio Cinquanta i Kanaďanka Joyce Hiseyová, gestorka bratislavského podujatia za ISU pri hodnotení najlepšieho nezaváhali ani na sekundu: diváci. Pri všetkom ostatnom sa našli klady i zápory. Štadión Ondreja Nepelu pri všetkej snahe organizátorov je už na veľké podujatie prestarnutý. J. Hiseyová povedala, že hlavné mesto Slovenska môže dostať svetový šampionát kedykoľvek, ak bude mať dôstojnú, priestrannú halu. Primátor Bratislavy Jozef Moravčík ešte pred majstrovstvami Európy prisľúbil, že v Petržalke by v troj- až päťročnom časovom horizonte taká mala stáť.
Slovákom absolutórium
Športová úroveň kolísala. Na dvojice boli rôzne pohľady, mužský súboj Pľuščenko - Jagudin oslnil, tanec Francúzov Anissinovej s Peizeratom tiež, ibaže Marina s Gwendalom presne štrnásť sekúnd pred koncom jazdy spadli, čo sa v ich disciplíne vidí raz za desať rokov. Vyslovene sklamali ženy.
Spokojné môže byť slovenské krasokorčuľovanie. Šestka našich reprezentantov prekračovala hranice svojich možností. Ak berieme športovú dvojicu Jozefa a Oľgu Beständigovcov (siedmi v poradí), Róberta Kažimíra (10.), Zuzanu Babiakovú (13.) i tanečníkov Zuzanu Ďurkovskú s Mariánom Mesárošom (24.) ako tím, tak sa Slovensku podarilo to, čo je v iných športoch našou raritou. To najlepšie predviedli na vrcholnom podujatí. Všetci si vytvorili dobré pozície na možnosť olympijskej účasti. Kažimír vybojoval pre SR dve účastnícke miesta na budúcom šampionáte.
V Bratislave vystúpili na stupne víťazov iba Rusi (tri zlaté, tri strieborné, dve bronzové medaily), Francúzi (jedno druhé miesto a dve tretie priečky) a Taliani (zlato v tancoch). Európske krasokorčuľovanie je jasne ruské, aj pretekári druhého sledu majú v mnohých prípadoch trénerov z najrozľahlejšej krajiny sveta. Ak aj zašiel niekto iný sľubne, rozhodcovia mu ubrali.
Týka sa to napríklad mladej, 16-ročnej Švajčiarky Sarah Meierovej, ktorá zašla voľnú jazdu iste lepšie než svetoznáma 29-ročná Ruska Maria Butyrská, ale arbitri ju dali jasne za ňu. Sudcovia, ako označil krasokorčuliarskych arbitrov Cinquanta, splnili svoju nesporne ťažkú úlohu dokonale v súlade s Talianovým prirovnaním. Boli spravodliví i nespravodliví, skutočne im chýbali už iba taláre.
Súťaží vyše hlavy
Z európskeho krasokorčuľovania sa bolestne vytratili Rakúšania, Nemci, Česi. Špičkoví pretekári, ktorým bratislavský šampionát celkom nevyšiel, si povzdychli, ale potom hodili neúspech za hlavu - prídu majstrovstvá sveta. Krasokorčuliarskych súťaží je na svete vyše hlavy. K ME a MS pribudla Grand Prix, chystá sa vrcholná súťaž len v skokoch a iba v umeleckom prevedení. Naša najúspešnejšia trénerka všetkých čias Hilda Múdra, keď sa dozvedela o chystaných novinkách, chytila sa za hlavu. Pretekár skutočne nemá čas kreatívne tvoriť nové, s jedným musí vystačiť na sezónu aj dve. Síce si zarobí, pre špičku už prakticky niet rozdielu medzi profesionálnym a amatérskym ľadom. Prístup ISU, dbajúcej na kategorizácii, je falošný. Preto napríklad nemohol profesionál Jozef Sabovčík štartovať na exhibícii „amatérskych“ ME, na ktorých rozdali odmeny vo výške 503 800 dolárov. Z nich vyhrali 175 450 Rusi.
PETER FUKATSCH
