Miloš Karásek: Druhý dych. 28. 10. 2002. Galéria Michalský dvor, Bratislava
„Preč je bezproblémovosť moderny bijúcej sa za avantgardné formy, preč jednoduchosť minimalistov, sila čistoty myšlienok konceptuálneho umenia, hravosť postmoderných postupov s heslom všetko je dovolené. Opäť sa potvrdzujú staré pravdy, že umenie je spojené so životom, že z neho povstáva, prebúdza, varuje, odráža.“ Toto tvrdenie by možno až tak nešokovalo, ak by za ním nestál Miloš Karásek, enfant terrible alternatívneho divadla na Slovensku, spolutvorca vyzývavých projektov divadla Stoka a neskôr vlastného divadla Problém, dnes presadzujúci sa hlavne ako autor plastík z bronzu.
Avantgardisti sa ale nemusia ľakať nástupu novotradicionalistov, tento manifest o zmysle umenia bol odspievaný na hudbu Michala Kořána. Dôvod, pre ktorý toto kunsthistorické blablabla zostane chvíľu v očiach i ušiach prítomných, však nepatrí do oblasti teórie umenia. Hlavnou akciou tohto neobvyklého performance bolo totiž pálenie masiek, odliatkov tvárí reálnych ľudí vytvorených z vosku.
Sviečka nie je v našej komerčnej kultúre už ničím posvätným. Stala sa komerčným hitom obchodíkov i hypermarketov. Môžete si kúpiť sviečku ako more, ako prales, ako srdce. Sviečky, ktoré pripravil Miloš Karásek však vydávali predsa len trochu iný plameň. Zážitok, ktorý deviati, v kuloároch známi „zapálení milovníci umenia“, prežili pri odlievaní vlastnej masky, vydesí nielen klaustrofobikov. Vďaka nim sme však mali možnosť precítiť doslovne umelecké deformácie, ktoré oheň na ich parafínových tvárach robil. Bola to simulácia večne odchádzajúceho života alebo úvaha na tému trvácnosti umenia? Strach zo straty priateľov, vlastného života či exhibicionizmus?
Teoretička Nadežda Lindovská pripísala do pozvánky, že umelecký akt je aktom poznania, zasvätenia, vstupenkou do stavu premeny, a je len na nás, kto svoju vstupenku využije. Ale to by sme museli, ako nám sugestívne ukázal Karásek, opäť uveriť realite a tomu, že jedným z cieľov umenia sa stáva zotrenie hraníc medzi skutočnosťou a umeleckým postojom.
HODNOTENIE: **** ZUZANA ULIČIANSKA
TELEVÍZIA: Teleshopping DJ Fera Horu
Staré… ale hity. Slovenská televízia
Roztrasená kamera, živo gestikulujúci muž v čiernych okuliaroch, ktorý sa každý mesiac prehrýza históriou svetovej populárnej hudby. DJ Fero Hora preniesol svoju osvetu z rozhlasu pred televízor s vedomím, že bude musieť preto robiť viac, než sedieť pred mikrofónom.
Najväčšou zbraňou slovenského dídžeja sú čierne okuliare, ktoré môžu byť aj jeho imidžom, ale v skutočnosti zakrývajú, ako jedným očkom škúli do textu. Ešte originálnejšie pôsobí jeho gestikulácia, akú nemá ani najdrsnejší čierny rapper z Bronxu. A do statických obrázkov platní, cédečok a plagátov sa naváža nervózna kamera, ktorá robí všetko preto, aby obraz ani raz nebol v pokoji.
Hora sa riadi podľa rokov, nezaujíma ho kvalita, ale kto kedy viedol americkú alebo britskú hitparádu alebo kto bodoval vo videoklipovej socialistickej relácii Triangel. A tak sa stáva, že potom, čo britskí The Who rozmlátia svoje inštrumenty počas skladby My Generation, sa na obrazovke objaví Beáta Dubasová a jej Dievča z reklamy.
Písať, že na Slovensku chýba normálna hudobná relácia, je pomaly zbytočné. „Kreatívni pracovníci“ STV sa jej roky úspešne bránia a nadšenci, ktorí sa o ňu pokúšali, uviazli v spleti absurdnosti vybudovanej v Mlynskej doline. A tak sa na oboch programoch vysiela neadekvátna kresťanská hitparáda, tínedžerská Sedmička alebo encyklopedický výklad Fera Horu. Čo dnes v STV stačí na televíznu reláciu, je v polnočných vysielaniach obyčajným teleshoppingom, ponúkajúcim svetové hity od šesťdesiatych do osemdesiatych rokov. Stačí len zdvihnúť slúchadlo a objednať si cédečka na dobierku. Do skostnatenej STV sa ale normálny hlas nikdy nedovolá.
HODNOTENIE: PETER BÁLIK
FILM: Proti mobilom vrah nemá šancu
Halloween: Vzkriesenie (Halloween - Resurrection), USA 2002, 85 minút. Scenár: Larry Brand, réžia: Rick Rosenthal. Hrajú: Jamie Lee Curtisová, Brad Loree
Tento rok to vyšlo na deň. Presne cez Halloween, 31. októbra prišiel do európskych kín nový diel hororovej klasiky. Fanúšikovia filmového strašenia tak mali dôvod, aby jačali aj od radosti, nielen z vydesenia. Lenže stará legenda ťažko hľadá nový kľúč. Najskôr zhrnie minulý diel slovami „bol tam veľký zmätok“ - to aby divák pochopil, prečo vtedy zabitý vrah už zasa žije. Potom rýchle vykoná povinné nasadenie hrdinky halloweenskej série Lauren - čiže Jamie Lee Curtisovej, pričom utečie k módnym vzorom. Od Vreskotu si požičia večierok mládeže, od Záhady Blair Witch amatérsky rozstrasené kamery, ktoré doprevádzajú partiu teenagerov do vrahovho záhadného domu. A potom sa v internetovom prenose hrá už iba bežná vybíjaná.
Kto prežije? Intelektuálka a nadsamec sú na tom horšie než dobručké dievčatko a černošský chlapec. Vtipov veľa nie je, zato určite pobavia varovné textové správy SMS. Ani v núdzi - „Pozor, za tebou!“ - nechýba interpukcia či zmena písma. Proti mobilovej generácii nemá vrah v ošúchanej maske nijakú šancu.
HODNOTENIE: ** EDWIN GRASSMEIER
