Na otázku, aký vplyv na televíznych divákov má sledovanie reality shows, odpovedá psychiater MUDr. Péter Hunčík:

„V modernej dobe dostáva človek abnormálne množstvo informácií z vonkajšieho sveta, takže dochádza k paradoxnému javu – stáva sa ešte viac dezinformovaným. Keďže nedostáva odpoveď na svoje otázky, hľadá impulzy, ktoré znižujú jeho pochybnosti. Rád sleduje situácie, v ktorých sa vyzná a ktoré sa blížia k jeho reálnemu svetu. Už samotný názov reality shows mu hovorí, že program tohto typu mu bude blízky.

Reality show však s realitou veľa spoločného nemá. Je to skôr zmes naivity, zjednodušovania aj absurdity. Samotný výber účinkujúcich nie je reprezentatívnou vzorkou spoločnosti, skôr naopak: vyberajú sa totiž ľudia – exhibicionisti, ktorí sa za každú cenu chcú stať známymi – aj za cenu extrémneho otvárania svojho vnútorného sveta.

Tento výber sa deje podľa slov Andyho Warhola: v modernej dobe má každý možnosť stať sa cez CNN svetoznámym aspoň na pätnásť minút. U účastníkov prevláda snaha dostať sa za každú cenu do médií a keďže hodnoty, ktorými by sa mohli stať stredobodom pozornosti, v sebe nemajú, sú schopní ukázať svoj intímny svet v extrémoch.

Divák sa identifikuje s reality show ľahko – účastník je predsa jedným z nás a situácia je tiež známa: naša. Každé takéto zjednodušovanie je nebezpečné. Poznáme ho už dlhšie, má totiž niečo spoločného aj so známymi seriálmi Žena za pultom či Nemocnica na okraji mesta. Vykresľuje deformovaný, zjednodušený, ale vábivý svet. Divák si hovorí: áno, v tomto svete sa vyznám, realita by mohla, respektíve mala byť takáto.

Mladým ľuďom reality show ponúka akúsi modelovú situáciu pre reálny život. Keďže výber účastníkov a situácií je manipulatívny, dochádza k deformovanému vnímaniu sveta a následne k vytvoreniu stereotypov.“