FOTO SME–PAVOL FUNTÁL
Manžel Štefan Skrúcaný, synovia Tomáš a Lukáš a ona. Známa herečka, ktorá sa musí, tak ako každá iná žena, postarať, aby domácnosť fungovala a aby jej „chlapi“ mali vždy čo jesť.Zuzana Tlučková hneď na úvod priznáva, že varenie nepatrí k jej najväčším záľubám a že má aj chvíle, keď je pre ňu problémom už len vymyslieť, čo má uvariť na ďalší deň.
,,Povedala by som to asi takto: Po šestnástich rokoch manželstva vo mne entuziazmus – pokiaľ ide o varenie – dosť ustal. Hoci, sú aj chvíle, keď sa vrátim napríklad z dlhšieho zájazdu, že sa až teším na domáce práce, medzi nimi aj na varenie.“
FOTO SME–PAVOL FUNTÁL
Základy varenia získala ešte doma v Košiciach. Keďže rodičia pracovali niekedy aj cez víkendy, musela sa postarať o brata aj sama o seba.
,,V dvanástich som už vedela pripraviť niektoré jednoduché jedlá. Vyprážaný rezeň, zemiaky a podobne. K skutočnému vareniu som sa však dostala až pri mojom mužovi. Iste, na začiatku sa mi stalo, že som niečo nevedela, že mi kompletne zhorelo mäso v rúre. Veľmi ma to však netrápilo, veď len ten, kto nič nerobí, nič nepokazí.“
Za čínou trenčiansky párok s fazuľou
Už na začiatku manželstva získala Zuzana Tlučková jednu skúsenosť, ktorá ovplyvnila celé jej ďalšie kuchárske smerovanie.
,,Samozrejme, chcela som sa pred Števom blysnúť. Zháňala som rôzne recepty, návody, aby dostal na stôl vždy niečo nové, zaujímavé. Raz som takto dostala od Miša Dočolomanského fantastický recept na čínu, s ktorou som sa piplala skoro tri hodiny. Výsledok? Števo tanier doslova zhltol, povedal fajn – ale hneď na to si otvoril ešte konzervu s trenčianskym párkom a fazuľou. A ja som pochopila, že viac než s akýmkoľvek špeciálnym exotickým jedlom sa mu zavďačím veľkým množstvom. To platí až doteraz.“
FOTO SME–PAVOL FUNTÁL
Jej manžel nemá vraj žiadne zvláštne požiadavky a zje skoro všetko. No a 14-ročný Tomáš a 9-ročný Lukáš by síce mohli aj týždeň dostávať iba hamburgery a pizzu, majú však aj obľúbené domáce jedlá.
,,Obaja milujú rožky vo vajíčku, ktorými – keď sme doma a je pohoda – začíname každú nedeľu. Vždy sú nadšení aj z hovädzej polievky s kuracími srdiečkami, ktorých tam dám niekedy aj do šesťdesiat. Tomášovi sa okrem toho vždy zavďačím špagetami a segedínskym gulášom a Lukáš miluje zase špenátové halušky. Kedysi sme ich jedli v Tatrách a potom nás nútil hľadať reštauráciu, kde by ich varili, aj v Bratislave. No a keďže sme vedeli len o jednej, ktorá je však v nedeľu zatvorená, tak som sa ich – totálne improvizovane – musela naučiť robiť sama.“
Horší vzťah má Zuzana Tlučková k pečeniu.
,,Jednoduchú bábovku, bublaninu či koláče z piškótového cesta síce občas urobím, ale to je asi všetko. No a preto sa idem utrhnúť, keď mi niekto ponúkne domáce buchty alebo moravský koláčik. To mi chutí viac než akýkoľvek najlepší zákusok.“
Zje aj oravskú slaninu a bôčik
A čo má herečka okrem toho ešte rada?
,,Segedín, kapustovú polievku, plnený kapustový list, ale aj kurací paprikáš s haluškami a fazuľovú polievku s fliačikmi, ktoré kedysi varievala moja mama.“
Vie, že nejde o jedlá presne podľa pravidiel zdravej výživy, ale nepripravuje ich často a okrem toho tvrdí: ,,Verím, že sú chvíle, keď si telo samo povie, čo potrebuje. Keď mám teda chuť na oravskú slaninu alebo paprikový bôčik, pokojne si ich dám. Síce s mierou, ale určite je to lepšie, ako sa stresovať tým, že namiesto toho budem jesť napríklad mrkvu.“
Skôr než na diéty verí na pravidelné cvičenie, prechádzky a najnovšie aj beh.
,,Keď je príjemné počasie a mám čas a energiu, vyberiem sa na Kolibu. A keď si k tomu vezmem so sebou aj nášho labradora Elvisa, aj on sa prebehne, aj ja sa cítim bezpečne.“
Surová strava zamietnutá
Väčšinou sa však snaží variť zdravo. „Dokonca som sa nadchla knihou, v ktorej sa hovorí, aká je zdravá surová strava a koľko času sa tým ušetrí v kuchyni. Keď som to však predniesla doma, nadšenie ma hneď prešlo.“
Čo sa teda v hereckej rodine varí?
,,Všetko sa začína od toho, že chlapci potrebujú každý deň kompletnú stravu a Števo, ako som už vravela, tiež nepatrí k zlým stravníkom. Preto si pre seba aspoň niekedy pripravím menej zahustenú omáčku, ako je tá ich, prípadne si dám na tanier o jeden-dva knedlíky menej. Urobiť však to, čo môj manžel, že v prípade posunutia ručičky na váhe smerom hore jednoducho zopár večerov neje, stále nedokážem. Aj zájazdy, ktorých je práve teraz dosť, sú pre mňa problémom. Napríklad nedávno sme hrali v Levoči. Pred predstavením som sa nestihla najesť – no a nejedzte potom, o pol jedenástej večer, keď všetci okolo vás to robia.“
Autor: Jana Lukáčová
